Mobilizácia ruských záložníkov naznačuje, že vojna na Ukrajine bude dlhá. Nie je však dôvod na obavy, že do tohto konfliktu budú priamo zatiahnuté aj ďalšie krajiny. Pre TASR to uviedol Jan Ludvík z Katedry bezpečnostných štúdií na Karlovej univerzite v Prahe.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu v Rusku vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Podľa ruského ministra obrany Sergeja Šojgua bude na základe tohto rozhodnutia mobilizovaných 300-tisíc záložníkov ruských ozbrojených síl.

Nastal v ruskej spoločnosti zlom? Putin sa pustil do najväčšieho politického hazardu svojej kariéry

Reakcie zahraničia

Na predmetné Putinove vyhlásenie reagovalo viacero európskych krajín vrátane Litvy, ktorá v stredu oznámila, že zvýšila úroveň pripravenosti síl rýchlej reakcie svojej armády. Na čiastočnú mobilizáciu v Rusku reagoval aj šéf fínskeho rezortu obrany Antti Kaikkonen, ktorý povedal, že fínske obranné sily sú dobre pripravené a Helsinki situáciu pozorne monitorujú.

Ruskou mobilizáciou sa podľa analytika bezpečnostná situácia v Európe nijak zásadne nemení. "Mobilizácia ruských záloh nám dáva dôvod domnievať sa, že vojna bude dlhá. Nie je však dôvod domnievať sa, že do nej budú priamo zatiahnuté ďalšie krajiny," konštatoval.  

Dopad mobilizácie 300-tisíc ruských záložníkov na vývoj bojov na Ukrajine bude podľa bezpečnostného analytika Ludvíka "záležať na spôsobe prevedenia mobilizácie". "V tejto chvíli nemožno presne povedať, aký bude," uviedol.

Valášek pre HN: Mobilizácia mení situáciu. Prebúdza ľudí, ktorí nechcú mať s vojnou nič spoločného

Plány na riešenie sú v nedohľadne

Na otázku o možných vyhliadkach na ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu odborník z Karlovej univerzity odpovedal, že v súčasnosti možno očakávať skôr dlhotrvajúci konflikt. "Zatiaľ sa úplne nerysujú plány na jeho riešenie," dodal.

V štyroch regiónoch, ktoré na Ukrajine okupujú ruské sily – samozvaných republikách na východe Ukrajiny, Doneckej a Luhanskej, a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny sa v piatok začali referendá o ich pripojení k Rusku.

Podľa Ludvíka Ukrajina o dané územia po referendách prísť môže, no bude záležať, ako sa bude vyvíjať situácia na fronte. "Po referendách bude pre Rusko ťažšie tieto územia Ukrajine vrátiť diplomatickou cestou," skonštatoval.