Ruské vojenské neúspechy na Ukrajine pravdepodobne oslabujú vplyv Moskvy v ďalších častiach bývalého Sovietskeho zväzu. V kontexte nových bojov medzi Arménskom a Azerbajdžanom, kde sa Moskva snaží hrať úlohu mierotvorcu, to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny ISW.
Arménsko a Azerbajdžan v utorok oznámili, že pri nových stretoch na spoločnej hranici zomrelo na oboch stranách po zhruba 50 vojakoch. Boje sú najkrvavejšie od roku 2020, keď Arménsko utrpelo porážku vo vojne o Náhorný Karabach, vďaka ruskému sprostredkovaniu si však udržalo kontrolu nad väčšinou tejto enklávy.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok apeloval na ruského prezidenta Vladimira Putina, postsovietsky vojenský pakt Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti i Bezpečnostnú radu OSN, aby zakročili. Ruské ministerstvo zahraničných vecí sa zatiaľ nevyjadrilo, či Kremeľ splní svoje záväzky voči Arménsku, ak bude Azerbajdžan pokračovať v útoku.
"Ruské kľučkovanie môže poškodiť vzťahy Ruska s Arménskom aj s ostatnými členskými štátmi Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, najmä ak Rusko nebude môcť poskytnúť vojenskú podporu alebo zabezpečiť mier," uvádza inštitút.
Pripomína, že Rusko už na jar stiahlo 800 svojich armádnych príslušníkov zo základne v Arménsku a tiež časť svojich "mierových" síl umiestnených v Náhornom Karabachu. To všetko s cieľom nahradiť straty ruských vojsk na Ukrajine.
Podľa portálu Politico predstavuje nová erupcia násilia na Kaukaze "ďalší veľký strategický bolehlav" pre ruského prezidenta Putina. Po Moskve sa žiada, aby stabilizovala situáciu medzi Arménskom a Azerbajdžanom práve vo chvíli, keď Putina zahnala do úzkych nečakane úspešná protiofenzíva ukrajinských síl v Charkovskej oblasti, píše Politico.
Pripomína, že Arménsko vzhliada na Moskvu ako na hlavného spojenca, ktorý zaručuje jej bezpečnosť. Ďalší regionálny hráč Turecko naopak pevne stojí na strane Azerbajdžanu, ktorý predvlani s pomocou Ankary dobyl veľkú časť svojho územia obsadeného po desaťročia arménskymi silami.