Ramija Súsová zažíva od vtedy, čo bol jej manžel pred desiatimi rokmi vyhlásený vo väznici za mŕtveho, peklo. Má za sebou konflikty s bezpečnostnými zložkami, nemôže po manželovi dediť a bola nútená odísť zo Sýrie. V roku 2016 sa táto 40-ročná matka vydala s tromi deťmi do Libanonu. O situácii Sýrčaniek, ktoré sa ocitli bez manželov, napísala agentúra AFP.
"Keď ste žena, nemôžete skoro nič. Keby zatkli mňa, trpeli by moje deti menej. Nemáme vôbec nič," povedala Súsová, ktorej názor zdieľajú ďalšie sýrske vdovy a manželky zatknutých Sýrčanov.
Desitky tisíc mužov zomrelo
Exilová Sýrska organizácia pre ľudské práva tvrdí, že od začiatku sýrskej vojny v roku 2011 skončilo vo väzniciach pol milióna ľudí, hlavne mužov. Desiatky tisíc ich vo väzniciach zomrelo buď v dôsledku mučenia, alebo zlých väzenských podmienok.
Vdovy a manželky nezvestných sa ocitli samy v spoločnosti, ktorej zákony dávajú prednosť mužom, hovorí sýrsky advokát Ghazván Krunful žijúci v Istanbule. Keď ženy nemôžu žiadnym dokumentom dokázať, že je manžel po smrti, nemôžu sa domáhať dedičstva po ňom. Ak štát zabaví jeho majetok, je pre nich nedostupný, vysvetľuje právnik.
Čo je horšie, nie vždy sú deti zverené do starostlivosti matiek, sudcovia dajú často prednosť najbližšiemu mužskému príbuznému. A navyše sa ženy stávajú ľahkou obeťou obťažovania zo strany bezpečnostných síl.
Protiteroristický zákon z roku 2012 umožňuje zabaviť majetok ľudí zatknutých za terorizmus. Toto obvinenie je však často vznesené proti tým, ktorí sa hlásia k politickej opozícii.
Aprílová správa združenia väzňov a nezvestných z väznice Sídnája uvádza, že sýrska vláda zabavila majetok väznených za viac ako 1,5 miliardy eur.
Súsovej manžel bol úradník v Damasku. Zatknutý bol roku 2013 a po niekoľkých mesiacoch žena dostala od úradov informáciu o jeho smrti. Potrebovala peniaze a chcela predať dom a rodinnú farmu, ale zistila, že ich štát zabavil. Odvtedy sa snaží o navrátenie majetku. "Chcem to predať kvôli deťom, museli odísť zo škôl a ísť do práce," vysvetľuje Súsová. Ženy sú podľa nej ľahkou korisťou, čo zažila sama zo strany bezpečnostných zložiek i úradov.
Majetok im zhabali
Nakoniec sa v roku 2016 rozhodla odísť do Libanonu s dokumentmi o manželovej smrti a dúfa, že sa jej podarí spor o majetok vyhrať.
Do Libanonu utiekla po manželovom zatknutí aj tridsaťštyriročná Salma so štyrmi deťmi. Keď sa v roku 2015 snažila zistiť osud svojho zatknutého muža, dostala sa sama za mreže. "Bolo to peklo, odvtedy som už o nič nežiadala," hovorí Salma, ktorá uviedla z obáv o svoju bezpečnosť nepravé meno. Aj ona chcela predať dom a auto a zistila, že ich úrady skonfiškovali. Odmietla prenechať dom susedovi, ktorý chcel zo situácie ťažiť, a predala všetky svoje šperky.
"Ženy vojnou zosilneli, učia sa hovoriť nie," povedala damašská advokátka, ktorá nechcela uviesť žiadne meno.
Vlastnú skúsenosť má aj päťdesiatštyriročná Tuka, ktorá sama vychováva päť detí. Kým manžela nezaradili medzi nezvestných, pracovala doma a nevychádzala. "Potom som sa vydala manžela hľadať a snažila som sa získať peniaze, aby som uživila deti a mohla sa postarať o syna," hovorí žena. Syna zatkli, keď mal 15 rokov, a vo väznici zažil mučenie.
Aj Tuka odišla do Libanonu. "Keď sa vrátim do Sýrie, nebudem mať ako žena utečenca a manželka väzneného žiadne práva," hovorí s horkosťou. V Libanone sa však stretla so sexuálnym násilím. "Spočiatku som to vyčítala sama sebe, pretože ma učili, že je to vždy chyba ženy," povedala. Napriek všetkému si nakoniec našla prácu a začala chodiť na psychoterapiu.
"O veľa som prišla, ale je zo mňa silná žena, schopná ochrániť svoje deti. Pracujem a učím sa," oznámila Tuka.