Dôverný dokument pre ruskú vládu varuje pred hlbokým a vleklým vplyvom západných sankcií na ruskú ekonomiku. Kontrastuje tak s optimistickými verejnými vyhláseniami ruských predstaviteľov.
Informuje o tom agentúra Bloomberg, ktorá získala prístup ku kópii tohto dokumentu. Rusko podľa neho čelí prudkému poklesu produkcie v kľúčových odvetviach a rozsiahlemu odlivu mozgov.
Tlak sankcií sa bude stupňovať
Dokument je výsledkom niekoľkomesačnej snahy úradníkov a odborníkov o zhodnotenie skutočných vplyvov izolácie ruskej ekonomiky, ktorá je dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu. Bol vypracovaný na schôdzku najvyšších ruských predstaviteľov za zatvorenými dverami, ktorá sa konala 30. augusta, píše Bloomberg.
Dva z troch scenárov v dokumente predpokladajú, že sa hospodársky pokles v budúcom roku zrýchli a ekonomika sa vráti na predvojnovú úroveň najskôr na konci desaťročia. Najpesimistickejší scenár predpokladá, že ekonomika dosiahne dno v roku 2024, keď bude v porovnaní s minulým rokom slabšia o 11,9 percenta.
Všetky tri scenáre počítajú s tým, že tlak spôsobený sankciami sa bude stupňovať. Odklon Európy od ruského plynu a ropy by podľa dokumentu mohol narušiť schopnosť Moskvy zásobovať domáci trh.
Dokument tiež upozorňuje, že Rusko teraz čelí blokáde, ktorá ovplyvňuje prakticky všetky formy dopravy. Poukazuje tiež na technologické a finančné obmedzenia a odhaduje, že do roku 2025 by mohlo krajinu opustiť až 200-tisíc odborníkov na informačné technológie.
Deklarovaný verzus skutočný stav
Ruskí predstavitelia pritom na verejnosti tvrdia, že dopady sankcií sú miernejšie, ako sa predpokladalo a že pokles ekonomiky by tento rok mohol byť menší ako tri percentá a v budúcom roku spomaliť.
Ruský minister hospodárstva Maxim Rešetnikov dnes podľa ruských agentúr predpovedal, že hrubý domáci produkt Ruska tento rok klesne o 2,9 percenta. Na budúci rok ministerstvo čaká spomalenie poklesu na 0,9 percenta a v roku 2024 počíta s návratom k rastu, ktorý by mal predstavovať 2,6 percenta.
Rešetnikov tiež uviedol, že ekonomika je na ceste k tomu, aby po roku 2024 rástla viac než trojpercentným tempom. V auguste ministerstvo predpovedalo, že ekonomika tento rok klesne o 4,2 percenta a na budúci rok o 2,7 percenta.
Dôverný dokument, na ktorý sa odvoláva Bloomberg, vyzýva na viaceré opatrenia na podporu ekonomiky a zmiernenie dopadov sankcií. Podpora by mala zabezpečiť, aby sa ekonomika v roku 2024 vrátila na predvojnovú úroveň a následne vykazovala stabilný rast.
Tieto opatrenia však zahŕňajú rad krokov, ktoré ruská vláda uplatňovala v poslednom desaťročí, keď hospodársky rast prevažne stagnoval aj bez sankcií.
Výsledky sankcií sa prejavia v blízkych rokoch
Dokument varuje, že v priebehu jedného či dvoch rokov čaká Rusko pokles produkcie v rade odvetví orientovaných na export, vrátane ropy, plynu, kovov, chemikálií a drevárskych produktov. Podľa dokumentu je síce neskôr možné určité oživenie, ale "tieto sektory prestanú byť motorom ekonomiky".
Úplné prerušenie dodávok plynu do Európy by mohlo Ruskú federáciu pripraviť o daňové príjmy až 400 miliárd rubľov ročne. Výpadok v dodávkach pritom nebude možné plne kompenzovať pomocou nových trhov, a to ani v strednodobom období, varuje dokument.
Upozorňuje tiež, že tento vývoj si vyžiada zníženie ťažby, čo ohrozí plány Kremľa na zvyšovanie domácich dodávok plynu. Plány Európskej únie na ukončenie dovozu ruskej ropy by podľa dokumentu mohli tiež viesť k poklesu ťažby v Rusku a k problémom so zásobovaním ruského trhu.
Hlavným krátkodobým rizikom v súvislosti s obmedzeniami na strane dovozu je podľa dokumentu pozastavovanie domácej výroby pre nedostatok dovážaných surovín a súčiastok.
V dlhodobejšom horizonte by potom neschopnosť opravovať dovezené zariadenia mohla viesť k trvalému obmedzeniu hospodárskeho rastu. "Pre niektorý kľúčový dovoz jednoducho neexistujú žiadni alternatívni dodávatelia," píše sa v dokumente.
Obmedzený prístup k západným technológiám by podľa dokumentu mohol uvrhnúť Rusko o jednu až dve generácie za súčasné štandardy, pretože krajina sa bude musieť spoliehať na menej vyspelé alternatívy z Číny a juhovýchodnej Ázie.
Dokument tiež varuje, že sankcie si vyžiadajú revíziu radu cieľov, ktoré ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil pred vojnou, vrátane plánov na podporu rastu populácie a zvýšenie priemernej dĺžky života.