Pred ruskou inváziou bol Charkov považovaný za študentské mesto a centrum informačných technológií na Ukrajine. Mesto bolo živé, plné študentov. Dnes sú ľudia napätí, žijú v neustálom ohrození. Veľa ich odišlo.
V rozhovore s ČTK tak opísala situáciu v druhom najväčšom ukrajinskom meste bezpečnostná analytička Marija Avdejevová, ktorá už pol roka dokumentuje dopady ruskej agresie. Noci, keď Rusi odpaľujú na Charkov rakety, sú podľa nej desivé. Všade je tma, rozozvučia sa sirény a potom explózie. Na druhej strane sú si však ľudia teraz viac nápomocní.
Musela zistiť čo sa deje
24. februára si Avdejevová nastavila budík na piatu ráno. Mala odcestovať do Kyjeva na školenie o ruských dezinformáciách, ktorým sa venovala. "Keď som sa zobudila, počula som ostreľovanie a na telefóne mi naskakovali správy, že začala invázia," opisuje.
Do večera poskytovala medzinárodným médiám informácie o tom, čo sa v Charkove deje. Vďaka jej profesionálnemu zameraniu na ňu mali kontakty už predtým. "Na konci dňa som vedela, že zostanem," spomína.
Veľa obyvateľov však Charkov opúšťalo. "Vedeli sme, že bude vojna, avšak nikto nečakal, že bude taká rýchla a Rusi sa v prvých dňoch dostanú tak blízko k mestu," spomína. "Začalo chýbať jedlo, všetko bolo zatvorené. Bolo strašne divné byť v kompletne prázdnom meste s nepretržitým ostreľovaním.
Najdesivejšie bolo, keď Rusi začali používať stíhačky, lietali nízko, ich zvuk je strašidelný," rozpráva Avdejevová. Nasledovalo bombardovanie centra.
"Myslím, že na druhý alebo tretí deň som sa rozhodla... Nemohla som nájsť spoľahlivé zdroje popisujúce situáciu, pretože skoro všetci novinári odišli. Tak som sa rozhodla ísť bližšie k troskám a nakrútila som prvé videá,"vysvetľuje.
Zábery umiestnila na twitteri a mnoho ľudí na ne reagovalo s tým, že vďaka nim vidí, čo sa v Charkove deje. "Došlo mi, že je nevyhnutné dianie dokumentovať," rozpráva Avdejevová, ktorá mala aj ďalšiu motiváciu.
Vojnové zločiny
"Rusko od prvých dní používa kazetovú muníciu, pritom jej využitie v obytných oblastiach je vojnový zločin. Takže som kládla dôraz na toto, pretože Rusko neustále klamalo a klame o tom, čo robí," dodáva.
Pred inváziou vykonávala napríklad výskumy, poskytovala školenia, písala články. Na twitteri mala zhruba tritisíc sledujúcich. Po ruskom vpáde do jej krajiny, keď začala zdieľať svedectvo z Charkova, sa zamerala na medzinárodné publikum.
"Ľudia na Ukrajine vedia, čo sa deje. Chcela som to ukázať ľuďom vo svete, pretože Rusko investuje množstvo peňazí do šírenia dezinformácií. Chcela som prezentovať ukrajinský pohľad. Preto robím videá v angličtine," opisuje žena, ktorej informácie teraz sleduje vyše 106-tisíc užívateľov tejto sociálnej siete.
Posledných niekoľko mesiacov cestuje tiež do iných častí Ukrajiny. "Prvýkrát od invázie som z Charkova odišla v máji, pretože situácia sa viac-menej stabilizovala. Išla som na južný front alebo na Donbas, kde sa najviac bojovalo," opisuje a dodáva, že vtedy začala pracovať ako producentka pre medzinárodné médiá.
V Charkove podľa nej situácia nie je už taká stresujúca ako v prvých týždňoch, ľudia však žijú v neustálom ohrození. "Na jednu stranu sa snažia o normálny život, ísť do práce, obchodu. Ale vedia, že kdekoľvek môže spadnúť raketa a niekoho zabiť," rozpráva.
Východoukrajinský Charkov pritom býval rušným miestom s mnohými univerzitami, vzniklo tam množstvo IT firiem a zároveň zostával priemyselným mestom. Hneď po vypuknutí ruskej invázie čelil ostreľovaniu.
Ostreľovali obytnú oblasť
"Rusi boli blízko a konštantne ostreľovali obytnú oblasť, vo dne v noci," opisuje Avdejevová. Mnoho ľudí sa podľa nej uchýlilo do metra, ktoré slúžilo ako kryt. Zhruba do apríla boli ruskí vojaci miestami zrejme len päť kilometrov od mesta.
V máji si Charkov vydýchol. "Ukrajinskí vojaci Rusov vytlačili ďalej. Nasledovalo niekoľko týždňov, keď ustalo ostreľovanie a panoval pocit, že sa obnoví život. Ľudia sa začali vracať. Trvalo to zhruba mesiac," spomína analytička.
"Rusko potom začalo niečo, čo by som nazvala treťou fázou, používajú raketový teror. Nemôžu mesto zasiahnuť delostrelecky, sú od neho vzdialený asi 20 alebo 30 kilometrov. Občas sa to deje, avšak nie veľmi často. Takže v noci odpaľujú rakety z Belgorodu," približuje s odvolaním sa na ruské mesto vzdialené niekoľko desiatok kilometrov od Charkova.
"Strely dopadajú v priebehu asi jednej alebo dvoch minút. Nejde ich zachytiť alebo sa na ne pripraviť. Na mobile sa ozve upozornenie, vonku sirény a o chvíľu explózia. To je pre všetkých desivé," opisuje a dodáva, že vonku je v tej chvíli úplná tma.
"Všetci sú po ôsmej doma, majú zhasnuté alebo zatiahnuté závesy, nesvietia pouličné svetlá, na uliciach nie sú autá. Je to ako v lese uprostred noci. A do toho sa ozvú sirény a explózie. Posledné zhruba štyri týždne sa to deje každú noc," približuje a pripomína raketové údery z minulého týždňa, ktoré si v jednu noc vyžiadali podľa úradov viac ako 20 civilných obetí.
Cez deň je situácia trochu odlišná. "Charkov je veľký a má oblasti, ktoré takmer neboli zasiahnuté. Tam sú nejaké malé trhy," opisuje Avdejevová. Otvorené sú podľa nej tiež supermarkety, ktoré neutrpeli škody.
Ľudia nemôžu zarábať peniaze
Od mája v centre fungujú tiež niektoré kaviarne. "Avšak ľudia tam nič neoslavujú ako pred vojnou. Väčšinou zájdu na obed, s niekým sa stretnú, ale to je viac-menej všetko," hovorí a dodáva, že mnoho miest zostáva zatvorených. V častiach mesta, ktoré vojna ťažko poškodila, žije minimum ľudí. "Varia tam vonku na ohni, netečie im voda, nejde prúd, dá sa tam len ťažko prežiť," opisuje.
V Charkove podľa odhadov funguje len asi desať percent podnikov. "Situácia je v tomto smere celkom kritická. Ľudia nemôžu zarábať peniaze," upozorňuje Avdejevová. Veľkou úľavou podľa nej bolo, keď začalo fungovať metro, hoci v niektorých staniciach sa stále ukrývajú ľudia. Postupne začínajú jazdiť tiež autobusy a električky, hoci aj dopravná infraštruktúra utrpela škody.
Obyvatelia Charkova podľa nej žijú kvôli neustálemu ohrozeniu vo veľkom napätí. "Nie je to ako kedysi, keď trávili čas na ulici, prechádzali sa. Rýchlo sa presúvajú z jedného miesta na druhé," uvádza s tým, že na druhej strane sú teraz obyvatelia nápomocnejší.
Zároveň sa chystajú na dlhý konflikt, ktorý v najbližších mesiacoch neskončí. "Veria v ukrajinské víťazstvo, avšak pripravujú sa na veľmi zložité obdobie. Veľké obavy panujú zo zimy. Boja sa nedostatku tepla. Pretože Rusi začali zasahovať miesta, ktoré poskytujú teplo a elektrinu, "dodáva.