Letisko, ktoré bolo pred rokom dejiskom náporu zúfalých ľudí, snažiacich sa uniknúť z krajiny, je teraz oveľa pokojnejšie. Stovky bielych talibanských vlajok sa trapotajú v letnom vánku - bilbordy so starými známymi tvárami boli premaľované, uvádza BBC.
Svedectvo z krajiny, ktorú rýchle prevzatie moci Talibanom vlani zaskočilo, sú prinajmenšom zarážajúce.
"Chcú, aby som dala svoju prácu bratovi," píše jedna afganská žena. "Svoje pozície sme si vydobyli vďaka svojim skúsenostiam a vzdelaniu, ak to prijmeme, znamená to, že sme zradili sami seba," vyhlasuje ďalšie.
Majú ich nahradiť príbuzný
Skupina viac ako 60 žien, z ktorých mnohé pracovali na afganskom Generálnom finančnom riaditeľstve, sa dala dokopy po tom, ako im vedenie vlani v auguste nariadilo vrátiť sa natrvalo domov. Predstavitelia Talibanu im potom nariadili poslať životopisy svojich mužských príbuzných, aby ich v práci mohli nahradiť.
"Toto je ale moja práca," trvá na svojom jedna z žien, ktorá rovnako ako všetky ostatné v tejto skupine žiada, aby jej totožnosť zostala utajená. "Pracovala som s veľkým nasadením viac ako 17 rokov, aby som túto prácu získala a dokončila magisterské štúdium. Teraz som zase na nule," dodala.
Bývalej šéfke generálneho riaditeľstva, Amine Ahmadyovej, sa podarilo z krajiny utiecť, ale ani to nie je riešením. "Strácame svoju identitu, jediné miesto, kde si ju môžeme udržať, je naša vlastná krajina," povzdychla si Ahmadyová.
Skupina, ktorá sa pomenovala "Women Leaders of Afghanistan", teda "líderky Afganistanu", chce len zabezpečiť, aby ženy, ktoré sa počas posledného desaťročia chopili študijných i pracovných príležitostí, dostali späť svoje zaslúžené pracovné pozície.
Predstavitelia Talibanu však tvrdia, že afganské ženy môžu naďalej pracovať. Avšak tie, ktoré o svoje zamestnanie ešte neprišli, pracujú predovšetkým ako zdravotnícky personál, pedagogičky alebo bezpečnostné pracovníčky, napríklad na letisku.
Taliban navyše zdôrazňuje, že ženy, ktoré kedysi zastávali asi štvrtinu pracovných miest v štátnej správe, sú stále platené, aj keď len zlomkom sumy svojho predchádzajúceho platu.
Chudoba trápi každého
Situácia v Afganistane však dopadá na všetkých, aj na mužov. Osemnásťročný Núr Muhammad a dvadsaťpäťročný Ahmad sa celý deň oháňajú kosami, aby zožali posledný kúsok obilia. "Tento rok je kvôli suchu oveľa menej pšenice," poznamenal Núr a dodal, že práca na poli je jediné uplatnenie, ktoré našiel. Obaja mladíci za sebou majú desať dní úmornej práce, za ktorú dostanú len niečo okolo dvoch dolárov na deň.
"Študoval som elektrotechniku, ale musel som s tým prestať, aby som uživil rodinu," vysvetľuje Núr s ľútosťou. Ahmad musel predať svoju motorku, aby mohol odísť do Iránu, avšak ani tam nemohol nájsť prácu. Sezónne práce v susednom Iráne bývali pre obyvateľov najchudobnejších častí Afganistanu riešením, ale aj tam už pracovné príležitosti došli.
"Vítame našich talibanských bratov, avšak potrebujeme vládu, ktorá nám zabezpečí príležitosti. Chudoba a hladomor je tiež boj a je rozsiahlejší ako kdeaké prestrelky," uzavrel Núr.