Vojnu v Afganistane v októbri 2001 začali USA na čele s prezidentom Georgeom Bushom mladším a Británia v rámci protiteroristickej operácie Trvalá sloboda v reakcii na teroristické útoky siete Al-Káida z 11. septembra 2001. Afganské vládnuce islamistické hnutie Taliban odmietlo Američanom vydať vodcu Al-Káidy Usámu bin Ládina, ktorý útoky zosnoval.
Vláda Talibanu bola zvrhnutá v novembri 2001 a v roku 2004 sa v krajine konali prvé priame prezidentské voľby, ktoré vyhral Hamíd Karzai. Od septembra 2014 bol prezidentom Ašraf Ghaní. Od začiatku roka 2015 v krajine pôsobila nebojová misia Resolute Support (Rozhodná podpora), ktorej úlohou bol výcvik afganských bezpečnostných zložiek i protiteroristické akcie.
Zahraničný vojaci sa stiahli po 20 rokoch
Predvlani vo februári podpísali Spojené štáty a Taliban v Dauhe dohodu, v ktorej USA a NATO sľúbili úplné stiahnutie vojsk z Afganistanu do 14 mesiacov, ak Taliban dodrží podmienky dohody. Na konci apríla 2021 začalo NATO sťahovanie kontingentov zo svojej misie Resolute Support a v júli americký prezident Joe Biden vyhlásil, že americká vojenská misia v Afganistane sa skončí 31. augusta 2021.
Hneď po začiatku sťahovania síl USA a ďalších krajín z krajiny začal Taliban ofenzívu, obsadil okrem iného strategicky významné pohraničné oblasti susediace s Iránom, Tadžikistanom, Turkménskom, Čínou a Pakistanom a o tri a pol mesiaca ovládol prakticky celú krajinu.
Taliban potom 15. augusta 2021 obsadil metropolu Kábul vrátane prezidentského paláca a vyhlásil víťazstvo vo vojne. Prezident Ašraf Ghaní z vlasti ušiel a nachádza sa v Spojených arabských emirátoch, ktoré oznámili, že ho prijali "z humanitárnych dôvodov". Časť Afgancov dodnes Ghaního viní z toho, že ich vydal do rúk islamistov. Viceprezident Amrulláh Sálih náhly a utajený útek Ghaního označil za "hanebný".
Mnoho západných štátov následne zatvorilo ambasády a začalo evakuáciu svojich občanov a miestnych spolupracovníkov. Američania a ich spojenci prepravili z krajiny vyše 124-tisíc cudzích štátnych príslušníkov aj spolupracujúcich Afgancov.
Afganistanom otriasol 26. augusta samovražedný útok pri kábulskom letisku, ktorý si vyžiadal až 182 obetí (169 z radov afganských civilistov a 13 amerických vojakov), zranených boli dve stovky. Išlo o najtragickejší atentát v Afganistane od začiatku Američanmi vedenej invázie v októbri 2001.
K zodpovednosti za samovražedné útoky sa prihlásila teroristická organizácia Islamský štát- Horásán, ktorá je nepriateľom Západu aj Talibanu. O dva dni neskôr Spojené štáty na východe Afganistanu s pomocou bezpilotného lietadla zabili dvoch údajných "plánovačov" organizácie Islamský štát-Chorásán a ďalšieho zranili.
Definitívne sa americké sily stiahli z medzinárodného letiska v Kábule 30. augusta a po takmer 20 rokoch tak skončila americká vojna v Afganistane, ktorá si vyžiadala skoro 200-tisích ľudských životov na oboch stranách a biliónové náklady.
Posledným miestom protitalibanského odporu v Afganistane dlho zostávala provincia Pandžšír na severovýchode krajiny. Odboj v Pandžšíri viedol Ahmad Masúd, syn legendárneho vodcu afganskej opozície proti Talibanu a predtým proti sovietskej okupácii Ahmada Šáha Masúda, ktorý zahynul v roku 2001 pri atentáte spáchanom teroristickou sieťou Al-Káida.
K nemu sa v Pandžšíre pripojili stovky bývalých afganských vládnych vojakov a členov špeciálnych síl aj bývalý viceprezident Amrulláh Sálih, ktorý potom ušiel do Tadžikistanu.
Obnovili sa radikálne zákony
Do krajiny sa krátko po dobytí Kábulu vrátil mulla Abdul Ghaní Barádar, druhý najvyšší predstaviteľ hnutia, ktorý predtým v Katare viedol za Taliban mierové rokovania so Spojenými štátmi, a začal rokovania o vytvorení novej vlády. Taliban pôvodne sľúbil vytvoriť vládu za účasti mnohých strán.
V novom dočasnom kabinete, ktorý bol vymenovaný vlani začiatkom septembra, sú však výlučne členovia radikálneho hnutia, vymenované neboli žiadne ženy, zástupcov etnických menšín je minimum.
Naopak, sú vo vláde predstavitelia "starej gardy" Talibanu, ktorý v Afganistane medzi rokmi 1996 až 2001 nastolil represívny režim. Viacero členov figuruje na sankčných zoznamoch OSN, vrátane premiéra Muhammada Hasana Achunda. Afganskú vládu kritizovali aj Spojené štáty a ďalšie západné krajiny, podľa Európskej únie nie je "inkluzívna" a neodráža etnickú a náboženskú rôznorodosť afganskej populácie. Z Číny a Japonska prišli menej kritické vyhlásenia, pričom Peking označil nástup novej vlády za koniec "anarchie".
Taliban sa spočiatku opakovane snažil ubezpečiť samotných Afgancov i medzinárodné spoločenstvo, že sa nevráti k brutálnemu štýlu vládnutia, aký krajina zažila v rokoch 1996 až 2001. Hnutie vtedy zaviedlo drakonické tresty alebo znemožnilo dievčatám a ženám vzdelávať sa alebo chodiť na verejnosť bez mužského sprievodu či mať zamestnanie.
Nová vláda však tiež zakázala dievčatám od siedmej triedy vyššie navštevovať školy, nariadila ženám nosiť zahaľujúci odev a obmedzila ich prístup k práci.
Afganistan momentálne čelí ťažkej hospodárskej a humanitárnej kríze. Podľa OSN 20 miliónov ľudí trápi akútny hlad, viac ako deväť miliónov ľudí bolo od nástupu Talibanu k moci vysídlených a poľnohospodárstvo tento rok postihlo veľké sucho. Afganistanu bola zastavená rozvojová pomoc a boli zmrazené miliardy dolárov z rezerv centrálnej banky, čo privodilo finančnú katastrofu.