Cesta pokánia. Tak nazval pápež František svoju misiu pred cestou do Kanady, kam odletel v nedeľu 27. júla. Do lietadla ho museli premiestniť pomocou vysokozdvižnej plošiny na invalidnom vozíku, lebo hlava katolíckej cirkvi trpí bolesťami kolien.

Pokladala si však za povinnosť osobne sa ospravedlniť domorodým obyvateľom, ktorí sa stali obeťami desiatky a desiatky rokov trvajúceho fyzického i psychického týrania vrátane sexuálneho zneužívania detí na internátnych školách pod kuratelou cirkvi.

Obete ležia v masových hroboch. „Som tu, pretože prvým krokom mojej kajúcnej púte medzi vami je znovu prosiť o odpustenie. Ešte raz vám poviem, že ma to veľmi mrzí. Prepáčte za spôsoby, akými, žiaľ, mnohí kresťania podporovali kolonizačnú mentalitu mocností, ktoré utláčali domorodých obyvateľov,“ vyhlásil po prílete pápež František.

V prvý deň po jeho príchode kanadský mienkotvorný denník The Global and Mail hneď v úvode svojej reportáže žasol: „Bola to scéna, ktorú si bolo takmer nemožné predstaviť, kým sa nestala.“ Niet sa čo diviť.

Nebýva zvykom, aby sa Vatikán ospravedlňoval, diplomatickým slovníkom povedané, za svoje prešľapy.  Po ospravedlnení mnohí Kanaďania túžili po celý svoj život.

„Čakala som naň 50 rokov a dnes som ho konečne počula. Bohužiaľ, veľa členov mojej rodiny, priateľov, spolužiakov a členov mojej komunity, ktorí chodili do segregátnej školy, to nepočulo,“ uviedla pre kanadský denník Evelyn Korkmaz. „Som smutná, pretože to v ňom niečo spustilo a stále to má ťažké,“ poznamenala Gladys Charles k svojmu manželovi Ma...