V polovici marca vyliezol Oleksij Vološčuk na najvyššie poschodie rozostavaného domu v Mariupole, kde bolo ešte možné zachytiť mobilný signál.
Prihlásil sa na Facebook a zverejnil tam fotografiu 19 detí rôzneho veku. "Žijú v sanatóriu v pivnici a dojedajú posledné zásoby," napísal vtedy Vološčuk podľa BBC.
Zobudili ich informáciou o vojne
Na snímke z mariupolského sanatória bolo aj šesť súrodencov, ktorí sa tam od januára liečili s oslabenou imunitou. V deň ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára zobudila všetky deti o piatej ráno zdravotná sestra.
"Povedala nám, že v krajine je vojnový stav a máme zavolať rodičom, aby si nás vyzdvihli," rozpráva najstarší zo súrodencov 17-ročný Tymofij.
Lenže cesta z asi sto kilometrov vzdialeného Vuhledaru, kde ich adoptívni rodičia bývajú, viedla cez Voľnovachu, na ktorú ruské sily zaútočili v prvý deň invázie. Matka Olha Lopatkinová povedala Tymofijovi, nech vydrží, že úrady ich určite evakuujú.
V prvých dňoch vojny sa asi 300 detí v sanatóriu pozeralo na filmy či surfovalo po internete. O niekoľko dní však prestala fungovať elektrina, takže deti si okrem iného nemohli dobiť telefóny.
V marci už Tymofij a jeho piati súrodenci vo veku šesť až 12 rokov nemali ako s rodičmi nadviazať kontakt. Vtedy ruská armáda oznámila, že mesto úplne obkľúčila.
Nebol plyn ani elektrina
Po elektrine sa v sanatóriu zastavili aj dodávky plynu a vody. Traja najstarší chlapci chodili rúbať stromy, aby sa dalo variť na ohni. Niekedy sa vydávali aj počas ostreľovania do mesta pre pitnú vodu. Vodu na kúpanie naberali v Azovskom mori a ohrievali ju na ohnisku.
O jedlo našťastie deti núdzu nemali - vozili im ho raz denne policajti. Zostala aj kuchárka Valentyna. Keď jedného marcového dňa polícia priviezla aj generátor, dostal kuchárkin zať Oleksij Vološčuk nápad, že deti vyfotografuje a snímku zverejní na sociálnych sieťach s prosbou o pomoc.
Vološčuk sa dovolal aj matke súrodencov, zistil však, že s manželom a ďalšími tromi deťmi odišla do Európy.
Báli sa pre deti ísť
Lopatkinová vysvetlila, že sa bála kvôli ostreľovaniu pre deti ísť, a stále dúfala, že deti vyzdvihne s manželom hneď, ako sa otvorí humanitárny koridor.
Keď sa však situácia vo Vuhledare a okolí ďalej zhoršovala, rozhodli sa z mesta odísť. Dostali sa až do francúzskej obce Loué. Olga vtedy dostala od Tymofeja SMS správu. "Vďaka, že ste odišli, nás práve odviezli do Donecka," písal nahnevane syn.
Fotografia detí zverejnená Vološčukom splnila účel. Dva dni po jej zverejnení prišiel do sanatória pre deti dobrovoľník Oleksandr Jarošenko, ktorý sa pokúsil všetkých odviezť sanitkou do Záporožia, kam mieril evakuačný koridor.
Lenže časť koridoru viedol cez územie ovládané proruskými separatistami a na prvom kontrolnom stanovišti sanitku Rusi zastavili.
"Ponúkal som im peniaze, ale aj tak nás vysadili a auto nám zobrali," líči Jarošenko. Deti skončili v dočasnom ubytovacom stredisku v meste Manguš, kam hneď na to prišla poradkyňa šéfa separatistickej Doneckej ľudovej republiky pre detské práva aj reportéri prokremeľskej stanice RT natáčajúci video o záchrane detí na Ukrajine.
Tí odviezli Tymofeja so súrodencami do Donecka, kde žili pod dohľadom a neskôr figurovali v niekoľkých reportážach o pomoci osirelým deťom. Ukrajina označuje podobné násilné presuny detí na územie Doneckej ľudovej republiky alebo do Ruska za únos.
Plnú moc musel doručiť osobne
Na konci apríla sa Lopatkinová dozvedela, že v Donecku niekto organizuje návraty detí do rodín. Získala kontakt na Tetjanu Nosačovú, ktorú požiadala, aby jej deti prepravila z Donecka spoločne s deťmi ďalšej adoptívne rodiny do Francúzska.
Keďže medzi Francúzskom a Doneckou ľudovou republikou nefunguje poštové spojenie, musel Tetjane doručiť plnú moc Olgin brat osobne. Donecké úrady po obštrukciách nakoniec s odovzdaním detí súhlasili.
Dramatická cesta do Francúzska im zabrala štyri dni. Keď sa Nosačová 20. júna pre deti vydala, Doneck bol pod silnou paľbou. Najprv išli deti s Tetjanou autobusom do Moskvy a potom cestovali dvoma autobusmi takmer dva dni cez Rigu do Berlína, kde už na nich čakal otec s mikrobusom.
"Po ceste sme mali pocit, ako keby sme boli vo filme," opisuje Nosačová. "Všetci ľudia, aj keď sa čudovali našej situácii, sa nám snažili pomôcť. Na hraniciach s Lotyšskom išla Nosačová kúpiť dvanástim zvereným deťom do automatu vývar.
Lenže sa jej podarilo kúpiť iba tri, na ďalšie už nemala peniaze. "Zosypali sa na mňa snáď všetci z autobusu a volali jeden cez druhého, že im ten vývar kúpia," opísala.
Nosačová sa vrátila do Donecka a dúfa, že pomôže ďalším odlúčeným rodinám. Lopatkinovci plánujú v auguste posadiť všetky svoje deti do minibusu a vydať sa do Portugalska k moru.