Aký je váš vzťah k Rusku?
Veľmi komplikovaný, pretože aj Rusi sú veľmi komplikovaní. Objímajú vás, dajú vám najesť a na druhý deň sú schopní hnať vás z domu so sekerou v ruke.
S Rusmi možno popiť vodku, pojesť šašlik a zaspievať si pri garmoške, ale napospol – až na vzácne výnimky – nie seriózne spolupracovať.
Ruský mindrák zo západnej Európy znie všade, či už otvoríte knihy Dostojevského, Solženicyna, alebo na koho si spomeniete. Zhruba v zmysle: „Európa je cháska, náš pokus o zblíženie so Západom bol omyl.“
Prečo?
Koľkokrát som sa len preklínal, že som sa pustil do knižiek o Rusku! Nikomu tam nemôžete veriť. „Jasné, hneď zajtra ti tie fotky pošlem!“ sľúbi, ale nikdy nič neuvidíte.
Vidím, že si moje správy prečítali, ale neodpovedia. To je pre mňa nepochopiteľné. „Čo im asi beží hlavou?“ hovorím si.
Rozpoltenosť ruskej duše osciluje medzi srdečnosťou a ignorantstvom. Rus vás napríklad pozve na návštevu bez toho, aby si lámal hlavu, že vás nemá kde ubytovať ani nemá čas sa vám venovať. Po absolvovaní niekoľko tisíc kilometrovej cesty to nie je sranda.
Preto si neobyčajne vážim desiatok skvelých priateľov a známych, ktorých som stihol spoznať po celom Rusku. Naprieč etnikami a sociálnymi vrstvami.
Je skoro zázrak, že sa mi v každom regióne podarilo nájsť pár jedincov, na ktorých je nielen spoľahnutie, ale v ktorých rodine sa cítim ako doma, bez ohľadu na to, aká politická klíma panuje vonku.
Prečo ste sa do Ruska vypravili prvýkrát?
To je jedna z najzložitejších otázok a často ju pokladám sám sebe. Prvotnou motiváciou bolo nazbierať materiály o šamanizme a budhizme. Nostalgia po dobách, keď som sa zaujímal o polárne kraje, ma navyše ťahala na ruský sever.
Lákali ma hlavne oblasti, kam nejazdia turisti. To, o čom sa nepíše, je totiž vždy najzaujímavejšie. Turistom, ktorí plynule neovládajú ruštinu, navyše uniká kontext tamojšej reality.
Prejdú transsibírsku magistrálu so slúchadlami na ušiach zatvorení v dr...
Zostáva vám 85% na dočítanie.