Ruská invázia na Ukrajinu mala zabrániť rozšíreniu NATO, ale teraz dôjde pravdepodobne k pravému opaku, domnieva sa politológ Hynek Melichar z Katedry politológie a európskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. Podľa neho spočíva prínos Fínska v tom, že má modernú a dobre vycvičenú armádu a dokáže zmobilizovať niekoľko sto tisíc vojakov.
Očakávate, že sa po oznámení fínskeho rozhodnutia vstúpiť do NATO, podobne rozhodne aj Švédsko?
Obe krajiny vyhlásili, že ich vstup do Aliancie nie je vzájomne závislý a že ide o dva samostatné procesy, hoci obe krajiny majú mnoho spoločného. Vo Švédsku je pomoc pre vstup nižšia ako vo Fínsku, čo je dané historicky odlišnou tradíciou neutrality. V každom prípade je to primárne o politickom rozhodnutí, na ktoré môže, alebo nemusí mať fínsky krok svoj vplyv. Fínsko vníma aj s ohľadom na históriu ruskú hrozbu oveľa bezprostrednejšie.
Čo môže Fínsko Aliancii priniesť, ak odhliadneme od toho, že NATO by malo po novom výrazne dlhšiu spoločnú hranicu s Ruskom?
Fínsko má povinnú vojenskú službu a početné zálohy. Vďaka tomu je táto krajina s relatívne nízkym počtom obyvateľov v prípade vojnového konfliktu schopná mobilizovať niekoľko sto tisíc vojakov. Okrem toho je fínska armáda moderná a dobre vycvičená. Vojenský prínos je teda nepochybný. Fínsko aj Švédsko s NATO ako najbližší partneri dlhodobo spolupracujú, už od roku 1997 sa zúčastňujú spoločných cvičení či konkrétnych operácií a programov.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 63% na dočítanie.
Zostáva vám 63% na dočítanie.