Veľkonočný pondelok vo Wolfsthale nepatrí šibačke či oblievačke. V posledných rokoch v tento sviatočný deň zvyknú chodiť v Rakúsku skupiny priateľov spoločne na výlet.

„Je to taká symbolická paralela cesty emauzských učeníkov, stretávajúcich Ježiša, ktorý vstal z mŕtvych,“ povedala dnes pre TASR členka farskej rady Monika Tománková.

Tak, ako inde v Rakúsku, aj pre kresťanov vo Wolfsthale je z veľkonočných sviatkov najdôležitejšia samotná Veľká noc, ktorú začínajú sláviť na Bielu Sobotu po zotmení. „Aj u nás sa začína slávnosť pred kostolom, kde horí Veľkonočný oheň, od ktorého sa zapaľuje Veľkonočná svieca (Paškál), symbolizujúca zmŕtvychvstanie Ježiša,“ spresnila Tománková. Súčasťou liturgie Veľkonočnej vigílie je aj záverečná procesia na hlavnej ulici Wolfsthalu s eucharistickým Kristom, sprevádzaná spevom.

Na Veľkonočnú nedeľu je súčasťou Svätej omše aj požehnanie jedla, ktoré miestni obyvatelia prinášajú prevažne v prútených košoch, prikrytých vyšívanými obrusmi, častokrát s motívom baránka. V košoch je zväčša mäso, vajcia, chlieb a koláče. V tento deň, podobne ako v ďalších rakúskych obciach, je vo Wolfsthale zakorenený ľudový zvyk hľadania sladkostí a drobných darčekov od Veľkonočného zajačika. „Deti si bez toho nevedia Veľkú noc predstaviť, patrí to k Veľkonočnej nedeli a za pekného počasia sú sladkosti skryté prevažne vonku na záhradách,“ doplnila Tománková.