Návrh v nedeľňajšom referende podporilo 78 percent hlasujúcich, informovali miestne médiá. Referendum sa v provincii konalo súčasne s prvým kolom prezidentských volieb.
Južné Osetsko vyhlásilo nezávislosť na Gruzínsku v 90. rokoch. Po ozbrojenom konflikte v roku 2008, ktorý Gruzínsko prehralo, Rusko uznalo nezávislosť Južného Osetska a ďalšej separatistickej oblasti Abcházska. Moskva potom rozmiestnila na vojenských základniach v Južnom Osetsku a v Abcházsku ruských vojakov. Obe územia považuje Gruzínsko za okupované.
Alánsko vzniklo údajne už v prvom storočí pred naším letopočtom. V desiatom storočí tam existoval ranne feudálny štát s približne dvoma miliónmi obyvateľov, na ktorého území žili všetky národy severného Kaukazu.
Návrh premenovať Južné Osetsko na jeho historické meno predložil Leonid Tibilov, súčasná hlava provincie. Podľa neho nové meno vytvorí predpoklady pre vstup "jednotného Alánska" do Ruskej federácie.
Označenie Alánsko k svojmu názvu v roku 1995 pridalo aj Severné Osetsko, ktoré je súčasťou Ruska. Premenovanie južného suseda by vraj severoosetský parlament uvítal. "Ľudia v Severnom i Južnom Osetsku sú jeden národ, ktorý len žije na rôznych stranách kaukazského chrbta," povedal člen výboru pre národnú politiku severoosetského parlamentu Vitalij Čeldijev.
Referendum sa konalo súčasne s prvým kolom prezidentských volieb. Podľa predbežných výsledkov súčasný prezident Leonid Tibilov stráca na svojho hlavného oponenta, predsedu parlamentu Anatolija Bibilova. Zatiaľ však nie je jasné, či Bibilov získa dostatok hlasov, aby mohol byť zvolený v prvom kole.