Predvečer, priebeh a dozvuky sobotňajšej tragédie na juhozápade Kolumbie, kde si zosuvy pôdy a záplavy vyžiadali viac ako 250 mŕtvych, predostreli svedkovia ako tragédiu nielen s veľkým počtom obetí, ale aj obrovskými materiálnymi škodami.
"Každý deň prší a cesty sú zničené. Niekde dokonca žiadne neboli," napísal ČTK Marek Jelínek, ktorý sa s niekoľkými ďalšími Čechmi v oblasti pohyboval. "Nedokážeme to úplne chápať, veď sme tam pred pár dňami boli. Rieka vyzerala ale pokojne. Problém je, že ráno sú obrovské lejaky, a potom navečer. Nebolo dňa, kedy nepršalo. Prší aj tu v Ekvádore asi 180 kilometrov od (mesta) Mocoa," uviedol Jelínek.
Nešťastie sa stalo v meste Mocoa s približne 40-tisíc obyvateľmi, správnom stredisku provincie Putumayo, ktoré leží blízko hranice s Ekvádorom. Zosuvy vyvolali silné dažde v noci z piatka na sobotu miestneho času, ktoré rozvodnili niekoľko riek. Blato a usadeniny sa následne navalili na domy a ulice v Mocoe.
Do oblasti, kde zasahuje armáda, prišiel prezident Juan Manuel Santos, ktorý vyhlásil v regióne stav núdze. K pohrome prispela aj zmena klímy, upozornil vedúci delegácie OSN v Kolumbii Martin Santiago.
"Neboli sme pripravení"
"Je tu skaza, panuje tu chaos a kríza. Nie sú potraviny. Časť obchodov bola zničená lavínou bahna a vody, a to málo z nich, čo zostalo, je zatvorené," poznamenal podľa kolumbijského denníka El Tiempo novinár Élver Monje. "Na pitie a varenie používame dažďovú vodu, ktorú prevaríme," dodala obyvateľka postihnutého mesta Clara Inésová.
"Rozvodná sieť utrpela veľké škody, káble sú strhané a ležia na zemi. Jediným spojovacím prostriedkom s okolitým svetom sú mobilné telefóny, ktoré sa dobíjajú z batérií automobilov," uviedol ďalej Monje. Mnoho ľudí sa snaží z mesta utiecť do susedných nepostihnutých oblastí.
Rektorka technologického inštitútu v Putumayo Marisol Gonzalezová požiadala o pomoc. "V meste nie je kvapka pitnej vody, potrebujeme vodu, to je absolútne nevyhnutné. Chýbajú tiež potraviny, prakticky žiadne tu už nie sú," upozornila.
"Bolo počuť hluk rieky, a preto moja rodina odišla, pretože sme vedeli, že príde lavína," povedal agentúre AFP 38-ročný miestny obyvateľ Harvey Gómez. "Ľudia nevedeli, čo robiť, neboli sme pripravení (na takú katastrofu)," vyhlásil naopak 69-ročný Hernando Rodriguez.
Nezostalo nič
Hermán Granados, anestéziológ z malej regionálnej nemocnice v Mocoe, agentúre AP vykreslil, že celú noc čistil rany obetiam. Nemocnica však podľa neho nemala dostatočné zásoby krvi pre tak veľké množstvo pacientov. Niektorí zdravotníci vraj prišli do nemocnice pracovať, hoci ich vlastní príbuzní boli nezvestní.
Eduardo Vargas spal v noci v dome so svojou ženou a bábätkom. Susedia ho prebudili búšením na dvere. Celá rodina potom rýchlo unikala obklopená panikáriacimi ľuďmi. "Nebol čas na čokoľvek," povedal 29-ročný muž. Keď sa potom vrátil na miesto svojho obydlia, zistil, že nezostalo nič z toho, čo museli v zhone zanechať.
Óscar Londoňo hľadal ráno rodičov svoje ženy. Cestu k ich domu ale nenašiel, pretože ulice, ktoré poznal, zrazu zmizli. "Všade okolo boli (mŕtve) telá," spomína. Keď sa dostal do oblasti, kde svokor so svokrou žili, uvidel "len blato a kamene". Záchranári ho nakoniec naviedli do hôr, kde objavil svojich príbuzných medzi ostatnými pozostalými. "Bolo to stretnutie plné sĺz," dodal.