Naspäť si priviezli ako korisť viac ako tristo vráskavcov malých. Zabíjanie veľrýb kritizujú ekológovia aj vedci, na komerčný lov platí medzinárodné moratórium. Podľa Japoncov však išlo o výskumnú misiu s účelom študovať tamojší ekosystém.
To mnohí považujú za pokrytectvo. "Bez ohľadu na spôsob a podobu neakceptujeme v žiadnom prípade zabíjanie veľrýb pre takzvané vedecké účely", hneval sa napríklad v roku 2015 austrálsky minister životného prostredia Greg Hunt. Jeho výrok vtedy súhlasil s celosvetovou kritikou po tom, čo Japonsko v sezóne 2015-2016 opäť spustilo program lovu veľrýb v antarktických vodách a ulovilo 333 vráskavcov malých. Väčšinu z ulovených veľrýb pritom tvorili gravidné samice, píše National Geographic.
Lovom veľrýb Japonsko nerešpektuje rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) z marca 2014, v ktorom súd dočasne zakázal Tokiu loviť pri Antarktíde. Predsedajúci slovenský sudca Peter Tomka v odôvodnení okrem iného poznamenal, že "vzhľadom na skutočnosť, že výskumný program bežal od roku 2005 a jeho súčasťou bolo zabitie asi 3 600 vráskavcov malých, konečný vedecký výstup sa zdá byť malý."
Japonsko navyše nedokázalo vysvetliť, prečo ulovilo obrovské množstvo pre mäso cenených vráskavcov malých, ale nedokáže naplniť stanovené kvóty v pripade vráskavca myšoka a vráskavca dlhoplutvého.
Žaloba iniciovaná Austráliou sa tak dočkala naplnenia. Japonsko oznámilo, že rozhodnutie rešpektuje a v sezóne 2014-2015 veľryby v antarktickej oblasti nelovili. Lenže zastavenie programu bolo len dočasné. Tokio totiž predložilo Medzinárodnej veľrybárskej komisii nový program, podľa ktorého plánuje v rokoch 2015-2027 uloviť vo vodách Antarktídy 3 996 veľrýb, teda 333 za sezónu. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi ide o dvojtretinový pokles.
Spotreba veľrybieho mäsa klesá, tvrdí ekológovia
K zabíjaniu veľrýb na vedecké účely v čase zberu DNA však dochádzať nemusí, vysvetľuje Medzinárodný fond pre ochranu zvierat (IFAW). Vzorky môžu vedci získať z kože, ktorej sa veľryby zbavujú, z rybieho tuku či vzoriek stolice. Japonsko navyše nijako zvlášť neskrýva, že veľrybie mäso je potom možné nájsť v obchodoch, reštauráciách či školských jedálňach.
Podľa ekológov však spotreba veľrybieho mäsa klesá a s lovom veľrýb nesúhlasí ani väčšina japonskej verejnosti. "Z lovu pre Japonsko neplynie žiadny prínos ... ale nikto nevie, ako to zastaviť," povedala reportérovi stanice BBC Junko Sakuma, ktorá pracovala pre Greenpeace a stále sa lovom veľrýb zaoberá. "Väčšina Japoncov teraz veľrybie mäso neje, spotreba klesá a ani ceny nerastú," dodala.
Lov podľa nej nedáva ekonomicky zmysel a navyše vrhá na Japoncov zlé svetlo. Lenže zabíjanie veľrýb je v krajine vychádzajúceho slnka spojené s kultúrnou tradíciou a úlohu hrá tiež snaha ukázať suverenitu v medzinárodnom spoločenstve. Lov veľrýb má navyše silnú lobby medzi poslancami a úradníkmi.
Strety s aktivistami
Na komerčný lov veľrýb platí moratórium Medzinárodnej veľrybárskej komisie (IWC) od roku 1986. Súhlasilo s ním aj Japonsko, ktoré však výlov naďalej označuje ako vedecký. Pod rovnakou zámienkou pokračujú v love tiež Island či Nórsko. Oficiálne výnimka zo zákazu platí iba pre niektoré domorodé populácie na Sibíri, Aljaške a v Grónsku.
Na veľryby v Južnom oceáne sa navyše vzťahuje osobitná ochrana, vyhlásená IWC v roku 1994. Japonsko však vo "vedeckých" výpravách pokračuje aj napriek hlasným protestom Austrálie, medzinárodnej odbornej verejnosti a organizácií na ochranu zvierat.
Z nich sa vo veci angažuje predovšetkým mimovládna organizácie Sea Shepherd, ktorá sa v minulosti dostala opakovane do priameho stretu s japonskými veľrybármi, keď sa im snažila zabrániť v love napríklad namotaním lán do lodných skrutiek, hádzaním nádob s farbou alebo zapáchajúcou kyselinou na palubu lodí či dokonca potopením niektorých plavidiel.
Aktivisti sledovali japonskú rybársku flotilu tiež tento rok v januári. Následne zverejnili na sociálnych sieťach snímky, na ktorých zachytili mŕtveho vráskavca na palube japonskej lode v austrálskom chránenom území, kde je lov veľrýb zakázaný. "Keď sa náš vrtuľník priblížil k lodi, začala posádka urýchlene zakrývať veľrybu plachtou a ... upratovala svoje harpúny," citoval National Geographic Wyandu Lublinkovú zo Sea Shepherd Global. "To len dokazuje, že dobre vedeli, že robia niečo zle," dodala.
Sea Shepherd claims it caught a Japanese vessel with a dead whale on board https://t.co/3Asic93BSK pic.twitter.com/keuQWrRZpa
— CNN (@CNN) 16. januára 2017
Veľryby lovia na Antarktíde stále tie isté japonské lode. Z flotily piatich lodí sa zatiaľ vrátili tri, s nimi však aj tá najdôležitejšia, Nišin Maru, píše britský denník The Guardian.
Práve s Nišin Maru sa stretli vo februári 2013 lode Sea Shepherd Steve Irwin, Bob Barker a Sam Simon. A doslova pri tom škrípal kov o kov. Najzávažnejší incident mala veľrybárska loď s plavidlom Bob Barker. Aktivisti sa snažili vlastnou loďou, ktorá je asi osemkrát menšia, zabrániť natankovanie Nišin Maru na mori. Rybárska loď všaj začala Boba Barkera postupne tlačiť až k tankeru Sun Laurel.
Aktivisti nechceli ustúpiť a lovci veľrýb taktiež nie. Loď Bob Barker bola tak poškodená, že musel kapitán vyslať núdzový signál Mayday. V tom okamihu sa Nišin Maru otočila na sever a odplávala.
S inou japonskou loďou, Jušin Maru 3, sa zase ekológovia zrazili vo februári 2014.