Šírenie vírusu HIV sa v Rusku z roka na rok zrýchľuje. V krajine je možno až 1,4 milióna nakazených a odborníci hovoria o najhoršej epidémii v Európe. Závažnosť situácie si uvedomuje aj vláda v Moskve, boj proti chorobe však brzdí nedostatok peňazí a konzervatívny charakter ruského režimu.
"Ako sa to stalo? V roku 2013 začal mať manžel vážne zdravotné problémy. Báli sme sa, že je to rakovina. Ale pri vyšetrení sme sa dozvedeli, že je infikovaný HIV. Hneď som pochopila, že to mám tiež. Najskôr som bola šokovaná a zdesená. Dostalo sa nám však psychologickej pomoci zo strany lekárov miestneho AIDS centra," zverila sa v polovici februára portálu amic.ru 39-ročná Alena.
Kritický nedostatok
"A viete čo? Ja si myslím, že ak by bol na výber medzi rakovinou a HIV, rada ľudí by si vybrala to druhé. Pretože ak sa vám dostane zodpovedajúcej liečby, tak môžete s touto diagnózou normálne žiť. A dlho," myslí si žena zo sibírskeho mesta Barnaul, ktorá sa na jeseň stala matkou a dúfa, že vďaka liečbe sa dožije synových dvadsiatych narodenín.
Isté to nie je. Ruský úrad pre dohľad nad zdravotníctvom Roszdravnadzor totiž v polovici februára varoval, že v dvadsiatich regiónoch panuje kritický nedostatok antiretrovirotík, ktoré vírus dokážu potlačiť tak, že je v krvi nezistiteľný. Situácia by sa snáď mala zlepšiť v apríli, keď zásobovanie liekmi od miestnych úradov prevezme ministerstvo zdravotníctva.
Počet nakazených stúpa
Ani centralizácia však nemusí problémy s liekmi vyriešiť. Spravodajský web RBK na konci januára priniesol správu, že ministerstvo vypustilo zo štvorročného plánu na boj so šírením choroby návrh na vyčlenenie ďalších 70 miliárd rubľov (1,13 miliardy eur), ktoré mali byť použité na zabezpečenie antiretrovírusovej liečby a testovanie obyvateľstva. Kým sa neobjavia nové zdroje príjmov, musí boj s HIV počkať.
V Rusku podľa minuloročných štatistík žilo 854 187 ľudí s vírusom HIV. Niektoré odhady hovoria však až o 1,4 milióna nakazených, čo by predstavovalo jedno percento celej ruskej populácie.
Oproti Juhoafrickej republike či Svazijsku, kde počet nakazených tvorí okolo 25 percent populácie, je to relatívne málo. Lenže, zatiaľ čo novonakazených v subsaharskej Afrike ubúda, v Rusku neustále rastie. V roku 2015 lekári diagnostikovali 95 475 nových prípadov, za prvé tri štvrťroky minulého roka 75 962. Experti usudzujú, že každých päť rokov sa počet nakazených zvýši o sto percent. Choroba si v najväčšej krajine sveta vyžiadala už viac ako 200-tisíc obetí.
Organizácia UNAIDS varuje, že situácia v Rusku predstavuje jednu z najrýchlejšie sa šíriacich epidémií na svete. "Epidémia HIV v Rusku nie je abstraktnou, teoretickou hrozbou. Dosiahla kritickú úroveň, deň odo dňa je to horšie a už si ju všímajú aj najvyššie kruhy ruskej vlády," povedal denníku The Moscow Times Vinay Saldanha z organizácie UNAIDS.
90-90-90
Počet nakazených začal prudko pribúdať v druhej polovici 90. rokov s tým, ako sa v ruských mestách začal šíriť heroín a ďalšie injekčné užívanie drog. "V tú chvíľu to začalo. Narkoman pri pohlavnom styku niekoho nakazí, a ten potom zase nakazí svojho partnera," vysvetľuje Vadim Pokrovskij z Federálneho centra boja s AIDS. Odborníci usudzujú, že epidémia sa z 58 percent šíri užívaním drog, za zvyšok môže nechránený pohlavný styk.
Vlani v júni sa Rusko spolu s ďalšími štátmi zaviazalo k plánu "90-90-90". Princíp je jednoduchý: do roku 2020 diagnostikovať 90 percent ľudí s HIV, 90 percentám nakazených zaistiť liečbu a u 90 percent z nich hodnoty vírusu zraziť na minimum. Krajiny, ktorým sa tento cieľ podarilo dosiahnuť (napríklad Švédsko), hlásia výrazný pokles úmrtí, zníženie počtu novonakazených aj výrazné úspory, pretože chorí nezaberajú lôžka v nemocniciach.
Rusko je od splnenia plánu na míle ďaleko. Liečbu v súčasnosti podstupuje 260-tisíc ľudí, teda asi len štyridsať percent tých, u ktorých bol vírus HIV diagnostikovaný. Epidémia sa šíri tak rýchlo, že zastarané a podfinancované zdravotníctvo nestíha. V krajine funguje len sto AIDS centier a ich čakárne sú neustále preplnené.
Nákladné lieky
Lieky na HIV sú navyše drahé a mnoho ľudí si ich nemôže dovoliť. Zatiaľ čo v JAR stojí kvalitná liečba v priemere 85 dolárov ročne, v Rusku vyjde na 1 300 dolárov. "Najhoršie je, že zdravotnícke úrady teraz nakupujú lacnejšie lieky. Niektoré z nich majú strašné vedľajšie účinky. Ich logika je, že rovnako budete užívať čokoľvek, čo od nich dostanete," povedal The Moscow Times Andrej Skvorcov z organizácie Pacientskij kontrol, ktorá distribúciu liekov monitoruje.
Jednou z najväčších prekážok v ťažení proti HIV predstavuje ruská protidrogová politika a trvajúca kriminalizácia substitučnej liečby, ktorá v ostatných krajinách priniesla neprehliadnuteľné výsledky. Nejde len o to, že metadón sa užíva orálne a nie intravenózne ako heroín. Lekári tiež majú o nakazených narkomanoch lepší prehľad a môžu ich na liečbu choroby prinútiť.
V Rusku však vstupuje do hry politika. "Metadón spadá do rovnakej kategórie ako tolerancia voči gayom - oboje sú zvrhlé západné praktiky," povedal webu Foreign Policy Sergej Lukaševskij zo Sacharovovho centra. Nulová tolerancia štátu k drogám nepramení len z konzervatívnej povahy ruského režimu, ale aj faktu, že závislosť na drogách je veľkou časťou verejnosti stále považovaná za osobné zlyhanie.
Sprisahanie?
V súvislosti s metadónom sa dokonca čas od času objavia slová o medzinárodnom sprisahaní. "Ľudia, ktorí sa zúčastňujú na tejto vražednej terapii sú väzni, ktorí sú spútaní svojimi chemickými okovami. Pokusy legalizovať ju v Rusku nie sú motivované zdravotníckymi záujmami, ale politickými ambíciami globálnej lekárenskej loby a hospodárskymi záujmami farmaceutických spoločností," predniesol pred dvomi rokmi riaditeľ Federálneho protidrogového úradu Viktor Ivanov.
Protidrogový úrad sa pod jeho vedením zaoberal napríklad prenasledovaním pekárov, ktorí si objednali podozrivo veľa maku či obmedzovaním dodávok opioidov do hospicov. Vlani bol síce Ivanov vyhodený a úrad prešiel pod ministerstvo vnútra, nekompromisný postoj voči substitučnej liečbe však zostáva a ľuďom užívajúcim metadón naďalej hrozí až dvadsať rokov väzenia.
Zahraniční agenti
Konzervatívne postoje vládnych elít sa prejavujú aj odporom voči preventívnym metódam, ktoré sú na Západe obvyklé. Investície do sexuálnej výchovy, bezplatného testovania HIV, distribúcia kondómov či výmeny injekčných striekačiek sú zanedbateľné a niektoré neziskové organizácie zaoberajúce sa prevenciou hovoria dokonca o sabotáži zo strany štátu.
Napätie medzi Moskvou a Západom napokon ovplyvňuje aj ich fungovanie. Neziskové organizácie, ktoré sa spoliehajú na financovanie zo zahraničia, sa totiž musia označovať ako "zahraniční agenti" a tešia sa zvýšenej pozornosti štátnych orgánov. Mnohé z nich nedokázali úradnej šikane čeliť a skončili.