Americký prezident Donald Trump sa aj dnes vyjadril k otázke ruskej anexie ukrajinského Krymského polostrova. Nastolil otázku, či nebol jeho predchodca Barack Obama na Moskvu príliš mäkký.
"Krym si vzalo Rusko počas Obamovej administratívy. Bol Obama na Rusko príliš mäkký?" napísal Trump na svojom účte na sociálnej sieti Twitteri.
Crimea was TAKEN by Russia during the Obama Administration. Was Obama too soft on Russia?
— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) 15. februára 2017
Trumpov názor je v protiklade k Obamovmu
Ako v utorok uviedol hovorca Bieleho domu Sean Spicer, Donald Trump očakáva, že Rusko vráti Krym Ukrajine. "Prezident Trump dal veľmi jasne najavo, že očakáva od ruskej vlády deeskaláciu násilia na Ukrajine a vrátenie Krymu," uviedol Spicer na tlačovej konferencii. Podľa neho si však Trump chce s Ruskom rozumieť.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes na to reagoval slovami, že Rusko nebude na tému vrátenia Krymského polostrova diskutovať s nikým, ani so Spojenými štátmi.
Trump ešte počas vlaňajšej prezidentskej kampane naznačil, že USA by mali akceptovať anektovanie Krymu Ruskom, ak to povedie k lepším vzťahom s Moskvou a silnejšej spolupráci v boji proti militantom skupiny Islamský štát (IS).
Takýto názor bol v protiklade k stanovisku vlády vtedajšieho prezidenta Baracka Obamu, ktorá uvalila na Rusko ekonomické sankcie za obsadenie ukrajinského územia.
Prímeria zlyhali
Rusko anektovalo Krym na jar 2014 v reakcii na zosadenie ukrajinského proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktoré bolo výsledkom masových demonštrácií za užšie vzťahy Kyjeva so Západom.
Krymský polostrov je subjektom Ruskej federácie na základe referenda, ktoré Ukrajina ani Západ neuznali. Za odtrhnutie autonómnej republiky od Ukrajiny v referende hlasovalo vyše 95 percent voličov.
Tento vývoj viedol proruské sily v Donbase k posilneniu snáh o odtrhnutie sa od Kyjeva. Na základe referend tam vyhlásili nezávislé ľudové republiky, ktoré Ukrajina a Západ tiež neuznávajú.
Tieto separatistické tendencie v Donbase sa Kyjev snažil zastaviť spustením protiteroristickej operácie (ATO) vládnych síl. Následné boje na východe Ukrajiny si vyžiadali vyše 9000 obetí na životoch. Znepriatelené strany sa dohodli na viacerých prímeriach, žiadne z nich však dlho nevydržalo. Zo zodpovednosti za obnovenie bojov sa zakaždým znepriatelené strany obviňovali navzájom.