Členský štát EÚ je povinný udeliť humanitárne vízum, ak sú vážne a preukázateľné dôvody domnievať sa, že v prípade neudelenia hrozí žiadateľovi mučenie či neľudské a ponižujúce zaobchádzanie. Vo svojom stanovisku pre Európsky súdny dvor to dnes uviedol jeho generálny advokát Paolo Mengozzi. Súd sa zaoberá prípadom sýrskej rodiny, ktorej žiadosť o udelenie takéhoto víza zamietli belgické úrady.

Manželia z Aleppa s tromi deťmi požiadali o humanitárne vízum vlani v októbri na belgickom veľvyslanectve v Libanone. Uviedli, že jeden člen rodiny bol unesený, mučený a prepustený až po zaplatení výkupného. Poukazovali na zlú bezpečnostnú situáciu v Aleppe aj na to, že im ako pravoslávnym kresťanom hrozí prenasledovanie.

Belgické úrady žiadosť zamietli s odôvodnením, že ak rodina chcela žiadať o azyl, mala zjavne v úmysle zostať v krajine dlhšie ako 90 dní platnosti víza. Zdôraznili tiež, že členské štáty nie sú povinné prijať každého, kto žije v zúfalej situácii. Vec sa v Belgicku stala v súvislosti s migračnou krízou rýchlo témou pre politikov, keď vláda odmietla víza udeliť aj napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu a radšej prijala pokutu.

Rodina požiadala belgickú Radu pre spornú cudzineckú agendu o odklad zamietavého rozhodnutia a tento súd sa obrátil na Európsky súdny dvor so žiadosťou o vysvetlenie, ako aplikovať vízové ​​pravidlá a zodpovedajúce ustanovenia Charty základných práv EÚ.

Generálny advokát, ktorého stanoviskom sa súdny dvor nakoniec ale nemusí riadiť, vo svojom stanovisku zdôraznil, že listinou zakotvené základné práva, ktoré musia dodržiavať všetky orgány členských štátov, sú zaručené všetkým bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú.

Na otázku, či je teda členský štát povinný udeliť humanitárne vízum za situácie, keď preukázateľne hrozí porušenie článku listiny o zákaze mučenia a neľudského zaobchádzania, odpovedal generálny advokát kladne. Vec je podľa neho nezávislá na tom, či medzi danou osobou a členským štátom, ktorému je žiadosť podaná, existujú väzby, alebo nie.