Opätovné zvolenie Georgea W. Busha do funkcie amerického prezidenta vyvolalo v Európe zmiešané reakcie. Kým napríklad nemecká vláda sa obmedzila len na potvrdenie svojej pripravenosti konštruktívne spolupracovať, iní nemeckí politici boli kritickejší. Bush musí opäť objaviť Európu a urobiť "gesto spolupráce", domnieva sa napríklad Karsten Voigt, koordinátor vlády pre americko-nemecké vzťahy. Všetkým zainteresovaným adresoval radu, že akémukoľvek pripomínaniu "minulých sporov" sa teraz treba vyhnúť.
Volker Rühe, bývalý minister obrany a dnes predseda zahraničného výboru Spolkového snemu, si zase myslí, že opätovná voľba Busha vytvára lepšie podmienky na transatlantickú spoluprácu v budúcich štyroch rokoch. Podľa neho rozpory na oboch stranách Atlantiku budú existovať naďalej, ale "dôležitý je štýl, akým budú obaja partneri pristupovať k sebe navzájom". Wolfgang Gerhardt, predseda frakcie FDP v Spolkovom sneme, uviedol, že teraz bude potrebné "jednotlivé témy nielen spoločne analyzovať, ale aj o nich spoločne rozhodovať a v súlade s tým aj konať.
Súčasne ožíva tiež debata, či Európska únia má byť voči USA protiváhou. Poslanci Európskeho parlamentu Daniel Cohn-Bendit a Monica Frassoniová z frakcie Zelených zastávajú názor, že áno -- a túto úlohu môže splniť len silná a akcieschopná únia. Podobne sa vyslovil aj šéf francúzskej vládnej strany UDF Francois Bayrou: "Opätovná voľba Busha znamená, že je potrebná silnejšia Európa." V opačnom prípade hrozí porušenie svetovej rovnováhy.
Iní politológovia si zase myslia, že Bushovo opätovné zvolenie do čela americkej "superveľmoci" bude zároveň katalyzátorom snáh európskych štátov o tesnejšiu koordináciu európskej zahraničnej politiky. (hn/gaf)