Desaťtisíce turistov v Chalkidiké sa tohto roku nestačili čudovať. V desiatkach hotelov s premáčanými vstupnými halami od morskej vody sa objavili zvláštne bytosti. Namiesto uterákov a plutiev mali na pleciach tašky s počítačmi, kamerami a fotoaparátmi. A stále sa rozčuľovali, že im v izbe nefungoval telefón či televízia.
"Nie sme hotel pre ľudí na služobných cestách, sme turistické letovisko. Ľudia sem nechodia za summitmi Európskej únie, ale za odpočinkom," opakoval trpezlivým hlasom recepčný, keď nemecký novinár odmietal pochopiť, prečo nie je v televíznej ponuke americký program CNN.
Grécka vláda sa mesiac pred solúnskym stretnutím na najvyššej úrovni rozhodla, že schôdzku premiestni - do zátoky na prostrednom "prste" polostrova Chalkidiké, do prístavu Porto Karras v Sithónii. Dôvodom bola vraj bezpečnosť účastníkov. V Solúne od štvrtka do soboty minulý týždeň demonštrovali nielen antiglobalisti, ale aj odborári; no názov "solúnsky summit" aj tak prežil.
Nový hotelový komplex v prístave Porto Karras tak hostil summit z núdze. Má pristávaciu plochu pre vrtuľníky a mohol byť pokojne odrezaný od zvyšku sveta. Toto vrcholné rokovanie, ktorým sa Gréci rozlúčili so svojím predsedníctvom, tak potvrdilo trend nastolený nedávno na schôdzke predstaviteľov krajín G8 v Eviane. Schôdzky sa pre masové protesty presúvajú na neprístupné miesta, aby štátnikov nikto nerušil ...
Gréckych organizátorov málo zaujímalo, aké problémy a komu ich rozhodnutie prinesie. Chalkidiké je uprostred turistickej sezóny, hotely sú už plné. Turistické kancelárie, ktoré mali na starosti ubytovanie sprievodu jednotlivých štátnikov a novinárov, ako aj bezpečnostné sily, si lámali hlavu - kam umiestniť odhadom dobrých dvadsaťdvatisíc ľudí? "Oslovili sme prakticky všetky hotely, ale mali vždy len niekoľko desiatok voľných miest. Grécki policajti sa preto museli uspokojiť i so skromnými podmienkami, niektorí z nich museli bývať štyria na izbách, ktoré boli určené pre dvoch," prezradila pracovníčka turistickej agentúry Tanja. "A ďalší hostia museli akceptovať ubytovanie aj v stokilometrovej vzdialenosti."
Inak to však bol pre miestnych podnikateľov dobrý "kšeft". Za jednu noc sa platilo i trojnásobne viac, ako platia turisti. A taxikári premávali ako opreteky, pretože verejná doprava je nedostatočná a osobitné autobusy mali veľké intervaly.
"Vláda chce zahraničným návštevníkom ukázať naše krásy, to je jasné. Ľudia uvidia báječné more a potom sem prídu na dovolenku," hovorí polovážne položartom taxikár Jorgos. Na uzávierky ciest si už medzitým zvykol.
O bezpečnosť schôdzky sa staralo 17-tisíc policajtov a štyritisíc vojakov. V blízkej zátoke bolo vidno periskopy ponoriek, nad miestom rokovania prelietavali vojenské helikoptéry. V olivových hájoch polihávali ostreľovači.
"Mali urobiť schôdzku na treťom "prste", na mníšskom Athose. Ženy tam nesmú, možno by rokovanie bolo bývalo kratšie," ironizuje majiteľ prímorskej taverny. "Veď čo to majú turisti za dovolenku, keď trčia v radoch na cestách a na každom rohu stojí policajt?", kladie si otázku, ale vie, že už je zbytočná. Od dnešného dňa bude opäť pokoj. (hn/gaf)