Vo veku 90 rokov zomrel v noci na dnes SEČ (v piatok 22:29 miestneho času) vodca kubánskej revolúcie a dlhoročný prezident Fidel Castro.
Muž, ktorý polstoročie rozhodoval o všetkých aspektoch života na Kube, bol pre jedných totalitný vládca, pre druhých "garant dôstojnosti a nezávislosti Kuby".
Aj po roku 2006, kedy odovzdal zo zdravotných dôvodov vládu svojmu bratovi Raúlovi, zostával Fidel Castro pre rad Kubáncov "líder máximo" - najvyšší vodca - a jeho slová pre nich boli takmer sväté, a to napriek tomu, že v kubánskych väzniciach sú stále politickí väzni .
Castro bol aj pre početných zahraničných priaznivcov ikonou revolúcie, na čele ktorej v roku 1959 zvrhol na Kube diktátora generála Fulgencia Batistu.
"El comandante" Castro požíval rešpekt najmä v rozvojovom svete, kde oceňovali, že na Kube zaviedol neplatené školstvo aj bezplatnú zdravotnú starostlivosť a odstránil negramotnosť; tamojšiu ekonomiku ale priviedol ku kolapsu.
K úmrtiu Fidela Castra sa vyjadril aj premiér Robert Fico. "Kuba nikdy nikoho neohrozovala, len chcela žiť svojím vlastným životom. Mnohí ju za túto odvahu nenávideli. Chcem vyjadriť úprimnú sústrasť Kube v súvislosti s úmrtím Fidela Castra - nositeľa tejto odvahy."
Kolaps ekonomiky
Priaznivcov získaval ako večný revolucionár bojom proti imperializmu, ale aj osobným kúzlom. Mnohých fascinoval, keď v januári 1959 ako šarmantný mladý partizán triumfálne vchádzal do Havany a na ramenách mu sedeli dve holubice (pre niekoho to bolo znamenie afrokubánskych bohov Oris).
Čoskoro však Castro ako kubánsky najvyšší predstaviteľ, ktorým sa stal vo februári 1959, začal budovať socializmus, znárodnil majetok zahraničných i domácich podnikateľov a zrušil politické strany.
Na trest smrti či k dlhoročnému žaláru boli odsúdení predstavitelia Batistovho režimu, ale aj niektorí niekdajší Castrovi Companeros. V zahraničnej politike pokračoval v boji proti USA a podporoval partizánske hnutia v Latinskej Amerike a Afrike.
Spočiatku sa Castro snažil o politiku nezávislú na Sovietskom zväze, ale kolaps ekonomiky v polovici 60. rokov ho donútil prikloniť sa definitívne k Moskve. Urobil tak podporou invázie do Československa v auguste 1968, čím stratil časť priaznivcov, ale získal materiálnu pomoc a odbytiská pre kubánsky cukor.
Rozpad Sovietskeho zväzu po roku 1991 však zasadil kubánskej ekonomike ďalšiu citeľnú ranu, takže Castro zľavil z dogiem, avšak len hospodárskych a nie výrazne.
Energický rečník
Niekoľkokrát navštívil niekdajšie Československo. V júni 1972 v Prahe dostal Rád bieleho leva I. triedy a čestný doktorát Karlovej Univerzity. Krátko sa v Československu zastavil tiež v septembri 1973 a v novembri 1986.
Ešte na jar 2006 sa zdalo, že Fidel Castro bude vládnuť do sto rokov: stále mal dosť energie aj na dlhé prejavy, v ktorých plamenne hovoril o ideáloch revolúcie, ale aj o počasí, športe či trebárs kampaniach vybíjania komárov (jeho najdlhší prejav trval v roku 1986 sedem hodín a desať minút).
V júli 2006 šokoval, keď kvôli operácii tráviaceho traktu prvýkrát po 47 rokoch odovzdal najvyššie právomoci bratovi. Aj potom sa však často vyjadroval v tlači k rôznym témam, ale na verejnosti sa objavoval len zriedka.
Hnutie 26. júla
Syn plantážnika a jeho kuchárky Fidel Castro Ruz (narodený 13. augusta 1926) sa už ako študent práv v Havane politicky angažoval nielen na Kube. Napríklad v roku 1947 sa zúčastnil neúspešného pokusu o zvrhnutie diktatúry v Dominikánskej republike, rok nato stál na barikádach v Bogote.
V tej dobe sa tiež oženil s Mirth Diaz, s ktorou má syna Fidelita (jadrového fyzika) a s ktorou sa po siedmich rokoch rozviedol. Neskôr splodil Castro ešte minimálne päť synov a dcéru, ktorá v roku 1993 emigrovala do USA.
Domáce národné povstanie sa Castro pokúsil najprv neúspešne zažať 26. júla 1953 útokom na kasárne Moncada v meste Santiago de Cuba. Za účasť na tejto akcii bol odsúdený na 15 rokov do väzenia, po dvoch rokoch bol ale amnestovaný a odišiel do Mexika, kde založil Hnutie 26. júla.
S niekoľkými jeho členmi, vrátane slávneho Ernesta Che Guevaru, sa v decembri 1956 vylodil na pobreží Kuby a z hôr Sierra Maestra potom viedol víťaznú partizánsku vojnu.
Pre talentovaného rečníka Castra nebolo v 50. rokoch ťažké získať si srdce davu. Kuba bola vtedy rajom amerických investícií aj turistov, ktorí sa jazdili baviť do havanských nevestincov, zatiaľ čo väčšina vidieckeho obyvateľstva žila v chatrčiach.
Krajina bola síce tretia v príjmoch na hlavu z krajín Latinskej Ameriky, ale medzi obyvateľmi panovali extrémne rozdiely. Vtedy vtrhol na politické kolbisko "advokát chudobných" Fidel Castro.