Špeciálna jednotka Special Air Service (SAS) má zariadiť, aby sa britskí stúpenci hnutia Islamský štát, ktorí odišli na Blízky východ, už nevracali domov. Nechcených spoluobčanov buď sami zastrelia, alebo odovzdajú Iračanom na popravu.
Po boku hnutia Islamský štát bojuje v Sýrii a Iraku prinajmenšom 200 britských občanov. Vláda má obavy, že po dobytí oboch hlavných bášt IS - sýrskeho mesta Rakka a irackého Mósulu - by sa prinajmenšom časť z nich mohla vrátiť do Európy a podnikať teroristické útoky v domovskej krajine.
Tajné služby MI5, MI6 a GCHQ preto armáde odovzdali ich zoznam s jasným cieľom: Zariadiť, aby sa islamisti domov už nedostali. Úlohy sa zhostila protiteroristická jednotka SAS, ktorá má skúsenosti napríklad z invázie do Afganistanu po útokoch z 11. septembra 2001.
Vojaci majú vytipovaných džihádistov buď priamo zabiť, alebo zadržať. Podľa denníka The Sunday Times skončia zajatci v rukách irackých úradov, ktoré pre nich zabezpečia súdne pojednávanie a následnú popravu.
"Ide o medzinárodnú operáciu špeciálnych síl. SAS v nej má svoju vlastnú kapitolu, cielia na britských občanov. Je to misia ,zabi, alebo chyť ' a už sa začala," povedal novinári Markovi Hookhamovi jeho zdroj z britského ministerstva obrany. Samotný úrad sa vyjadriť nechcel, operácie špeciálnych jednotiek vraj zásadne nekomentuje.
Uniknuté správy sa nezmieňujú o tom, či by Londýn následne žiadal o vydanie občanov, ktorých vojaci zajmú a odovzdajú irackej justícii. Na rozdiel od Iraku by vo Veľkej Británii nebol prípustný trest smrti, posledný úrady vykonali v roku 1964.
Cameronov dron nahneval ochrancov práv
Británia dala už vlani najavo, že islamisti, ktorí odišli bojovať na Blízky východ, sú určení na likvidáciu. Bývalý premiér David Cameron nechal v Sýrii troch radikálov zabiť pomocou dronov. Skupina džihádistov okolo waleského rodáka Reyaada Khana podľa neho plánovala útoky v Anglicku.
Úder vtedy nahneval ľudskoprávnu organizáciu Amnesty International. "Extrémne alarmujúce hromadné popravy" prirovnala k totalitným praktikám z románov Georgea Orwella - keby vraj miesto roku 1984 opisoval súčasnosť, bola by kniha kratšia, pretože by hrdinu už v prvých kapitolách zabilo bezpilotné lietadlo.
"Nemienim tu stáť bezprostredne po teroristickom útoku v našich uliciach a byť nútený vysvetľovať poslancom, prečo som nevyužil šancu a nezabránil mu, kým bol čas," odrážal Cameron kritiku, ktorá sa na neho znášala aj z niektorých parlamentných lavíc.
USA zabíjajú podľa tajného Matrixu
Veľká Británia nie je jedinou krajinou, ktorá sa rozhodla predísť teroristickým útokom likvidáciou potenciálnych páchateľov v cudzine. The Washington Post pred tromi rokmi odhalil tajnú databázu ľudí podozrivých z terorizmu, ktorú nechal pod názvom "Disposition Matrix" zriadiť prezident Barack Obama.
Úrady v nej zhromažďujú informácie, ktoré majú viesť k nájdeniu a zneškodneniu radikálov - amerických občanov i cudzincov; na území Spojených štátov aj v zahraničí. O zaradení človeka do Matrixu rozhodujú tajné služby alebo Národná bezpečnostná rada, kritériá na zaradenie aj samotný zoznam je tajný.
Ako podotýka agentúra Reuters, použitie smrtiacej sily proti "militantom" vláde po 11. septembri 2001 umožnil americký Kongres. Medzinárodné právo potom zabíjanie pripúšťa, ak sa k nemu štát uchýli v rámci obrany. USA sa tak na Blízkom východe už 15 rokov oficiálne bránia proti teroristom.
Správa o britskom "zozname smrti" naznačuje, že podobnou cestou ako USA sa zrejme rozhodol vydať aj Londýn. Jeho obavy o bezpečnosť nie sú neopodstatnené, čo v poslednom roku ukázala séria útokov v Paríži či v Bruseli.
"Islamský pracuje na stále sofistikovanejších spôsoboch, ako dostať svojich ľudí späť do Európy," upozorňuje Rob Wainwright, riaditeľ Europolu.
Nemecko islamistov zatvára, Dáni stavili na prevýchovu
Rozhodnutie, ako sa vysporiadať s hrozbou v podobe radikalizovaných navrátilcov, bude po dobytí Mósulu a Rakky ešte naliehavejšie ako predtým. Ak sa im do Európy podarí preniknúť, rozhodne sa vyhnú poprave. Inak sa však prístup jednotlivých štátov výrazne líši.
Členstvo v teroristickej organizácii je v niektorých krajinách samo o sebe zločinom. Vo väzení kvôli nemu môže skončiť napríklad Nemec alebo Rakúšan, aby bolo nutné dokazovať, či páchal zločiny aj vo vlasti. Opačným príkladom je Dánsko, ktoré sa snaží islamistov nezatvárať - verí, že ich prevychová.
Úrady sa rozhodli staviť na pozitívnu motiváciu. Navrátilcom zháňajú prácu, prijímajú ich na univerzity a ponúkajú im bezplatnú pomoc psychológa. Bývalí džihádisti potom chodia do škôl s veľkým podielom moslimských žiakov, líčia im svoje skúsenosti a radia, aby na Blízky východ necestovali. Podľa starostu mesta Aarhus, kde motivačný program začínal, tento prístup zaberá.