Mnohí migranti si v Estónsku našli prácu, pripomína Taavi Roivas.TASR
StoryEditor

Vzor pre Slovensko? Cez web u nás vybavíte takmer všetko, hovorí pre HN estónsky premiér

12.10.2016, 00:00
Veríme, že pre Rusko by nemalo žiaden význam skúšať jednotu NATO, hovorí Taavi Roivas.

Estónsky premiér Taavi Roivas v rozhovore pre HN hovoril o technologickom úspechu jeho krajiny aj európskych problémoch. 

Estónsko je európskym lídrom v digitalizácii, kde dosahujete veľké pokroky. V čom vidíte kľúč k vašim technologickým úspechom?
Rozhodnutie orientovať sa týmto smerom v skutočnosti nebolo technologické, ale politické. Naším cieľom bolo zaviesť digitálnu identitu pre každého estónskeho občana. Prvý krok k dosiahnutiu tohto cieľa sme urobili už pred 16 rokmi, teda v roku 2000. Odvtedy naša krajina urobila veľké pokroky. Ľudia sú už schopní bezpečne sa identifikovať online, prihlásiť sa k digitálnym službám a využívať ich pomocou čipových kariet a PIN kódov. Samozrejme, počas tohto obdobia došlo aj k určitým komplikáciám. Bezpochyby je však dnes veľmi jednoduché využívať služby pomocou internetu.

Vy sám idete v tomto smere Estóncom príkladom. V marci tohto roka ste v americkej televíznej Daily show with Trevor Noah povedali, že ste osobne podali daňové priznanie zo svojho tabletu. Celé to trvalo sotva niekoľko minút a urobili ste tak počas čakania na luxemburskom letisku. Skutočne to je s priznávaním daní také jednoduché?
Áno, je to naozaj také ľahké. Viete, prečo je život Estóncov vďaka technológiám jednoduchší? Predovšetkým preto, že každú väčšiu verejnú službu už môžu vybaviť elektronicky. Samozrejme, týka sa to aj priznania a platenia daní. Napríklad ja som na to použil iPad. Daňový úrad totiž v skutočnosti už vopred vie, koľko peňazí ste zarobili.

Keď dostanete svoju výplatu, či už od štátu, súkromnej spoločnosti alebo hocikoho iného, úrad už má od firmy informáciu, že vám vyplatila toľko a toľko peňazí. Takže priznanie týchto peňazí je už v podstate hotové a pre mňa ako občana je veľmi jednoduché si overiť, či je táto informácia správna. Jediná vec, ktorú prípadne musím v priznaní zmeniť, je priznať dodatočné príjmy, o ktorých estónsky daňový úrad nevie. Ak som mal napríklad prednášku na Slovensku a dostal som za to nejaké eurá, musím ich priznať a zaplatiť z nich daň. Ale aj to je veľmi jednoduché.

Estónsko bolo prvou krajinou Európskej únie, ktorá prijala zákon o regulácii zdieľaných služieb ako je Uber či Airbnb. Veríte, že budúcnosť ekonomiky je práve v zdieľaných službách?
Skutočne si to myslím. Ľudia chcú prenajímať svoje izby či celé domy, ktoré najmä v lete nevyužívajú. Tvrdím, že ako krajina by sme tento pokrok mali zachytiť. Musíme to urobiť, pretože je možné, že ľudia by z toho inak neplatili dane. Preto sa pýtam – čo je rozumnejšie? Nechať to tak, alebo radšej vytvoriť prostredie, ktoré je priaznivo naklonené tomu, aby sa celkovo platili dane?

Dokážete vôbec zachytiť všetky peniaze, ktorú pôjdu povedzme cez Airbnb?
Práve Airbnb je veľmi dobre vybudovaná elektronická platforma, ktorá zaznamenáva všetky transakcie. Štát vie o každej platbe vďaka dohode, ktorá existuje medzi Airbnb a estónskym daňovým úradom. My si navzájom zdieľame informácie a podnikanie tejto platformy je u nás úplne legálne. Ľudia platia dane rovnako ako hotely či iné ubytovacie spoločnosti.

Ako je na tom u vás služba na zdieľanie dopravy Uber?
To isté, čo som povedal o Airbnb, platí aj o Uberi. Hlavný dôvod toho, prečo existuje veľa obmedzení pre taxislužby, je ten, že keď na ulici ako súkromná osoba nasadnete do vozidla, ktoré nepoznáte, nemuseli by ste si byť úplne istý tým, že je to naozaj taxík. Práve na to, aby sa zabránilo rôznym špekuláciám s dopravou, slúžia regulácie, pokuty a podobne. Keď si však auto objednáte cez Uber, táto spoločnosť je zodpovedná za to, aby zabezpečila, že všetko je naozaj v poriadku, auto jazdí v súlade s pravidlami a vodič má licenciu. Takže Uber má na svojich pleciach naozaj veľa zodpovednosti, vďaka čomu však funguje ešte lepšie a bezpečnejšie, než iné služby, ktoré ponúkajú odvoz autom.

O vašej krajine je známe, že v nej vzniklo viacero celosvetovo úspešných startupov ako Skype či Taxify. Estónski autori aplikácie Skype tiež stáli napríklad za projektom Starship Technologies, ktorý vyvinul pozemné drony doručujúce v amerických mestách zásielky adresátom priamo domov. Podporuje vaša vláda nádejné startupy?
Najlepší spôsob podpory, aký môže naša vláda poskytnúť oblasti startupov, je vytvoriť pre ne priaznivé podnikateľské prostredie. Máme tiež vytvorených niekoľko verejných fondov, ktoré môžu investovať do takýchto projektov, ale tie majú oveľa menší vplyv na startupy než dobre nastavené podmienky pre biznis. Samozrejme, druhou vecou, ktorú môže štát pre startupy urobiť, je poskytovať vzdelávanie mladým ľuďom. Teší ma, že medzi estónskou mládežou vládne podnikateľský duch. Ľudia, ktorí vytvárajú startupy, naozaj cítia, že majú šancu preraziť na globálnom trhu. Niektoré spoločnosti, napríklad vami spomínaný Skype, tento cieľ už dosiahli. No a príklad prvých úspešných estónskych startupov je následne povzbudením pre mnohé ďalšie podniky.

Jednou z aktuálnych tém európskej politiky je migračná kríza. Aký je postoj vašej vlády k snahám o presadenie povinných kvót na prerozdelenie migrantov, ktoré krajiny Vyšehradskej štvorky dlhodobo odmietajú?
Veríme, že túto krízu musíme vyriešiť všetci spoločne. Ak sa naprieč všetkými krajinami Európskej únie dohodneme a dobrovoľne budeme s rozdelením migrantov súhlasiť, je jasné, že každý by mal k tomu prispieť svojím dielom. Samozrejme, uvedomujeme si, že je to politicky náročná téma pre každú krajinu. My sme však v Estónsku urobili všetko, čo bolo v našich silách, aby sme ľuďom vysvetlili, prečo je potrebný aj náš príspevok.

Ako teda chcete k riešeniu migračnej krízy prispieť?
Naše úsilie nespočíva len v tom, že sa budeme podieľať na prerozdeľovaní migrantov. Pomáhame aj krajinám, ktoré sa nachádzajú priamo na frontovej línii. Keď napríklad bola kríza v Slovinsku, estónske pohraničné stráže prišli pomôcť tamojším kolegom. To isté sa stalo aj teraz, keď našu krajinu požiadalo o poskytnutie pomoci Bulharsko. To však nie je všetko. Som presvedčený, že veľmi dôležitá je dohoda s Tureckom. Naozaj spomalila prílev migrantov, takže teraz je v rámci Európskej únie oveľa jednoduchšie tento problém riešiť.

Prijala vôbec vaša krajina žiadateľov o azyl?
Áno, urobili sme to. Pozitívna vec je, že mnohí si v Estónsku našli prácu. Ich deti chodia u nás do školy, väčšina z nich dosiahla pomerne veľký pokrok v procese integrácie. Takže boli úspešní, aj keď, prirodzene, celý tento proces si vyžaduje určitý čas. A veľa z nich už odišlo z Estónska preč.

Minulý mesiac ste sa v Bratislave zúčastnili na neformálnom summite lídrov Európskej únie. Hovorilo sa o migračnej kríze aj na tejto schôdzke?
Samozrejme, bola to jedna z hlavných tém. Táto diskusia bola zameraná predovšetkým na to, aby sme sa ubezpečili, že veci, na ktorých sme sa už predtým dohodli, naozaj fungujú. Myslím si, že dnes sa migračný tlak zmiernil najmä vďaka dohode s Tureckom. Musíme však naďalej udržiavať pozornosť k tejto otázke, pretože prílev migrantov sa ešte úplne nezastavil. Hoci je teraz nízky, stále vidíme určité príznaky toho, že by sa opäť mohol zvýšiť.

Ruskí predstavitelia v uplynulých mesiacoch viackrát naznačili, že pobaltské krajiny majú dôvod obávať sa Moskvy. Vládnu vo vašej krajine obavy z Ruska?
Nemyslím si, že by sa ktorákoľvek krajina Severoatlantickej aliancie vrátane pobaltských štátov mala obávať akejkoľvek vojenskej akcie alebo niečoho podobného. Veríme totiž, že pre Rusko by nemalo žiaden význam skúšať jednotu NATO. Samozrejme, je potrebné zaistiť bezpečnosť všade v Európe. Nielen v susedstve Ruska, ale i ďalej od jeho hraníc. Je to dôležité, pretože Rusko malo a stále má ambíciu zasahovať do politiky ostatných krajín, a to aj do ich domácich záležitostí. Preto musíme mať oči naďalej otvorené a byť pripravení reagovať na takéto veci, medzi ktoré počítam taktiež ruskú propagandu.

Posilnili ste spoluprácu s ostatnými partnermi v NATO po vypuknutí konfliktu na Ukrajine?
Estónsko je členom Severoatlantickej aliancie už viac ako 12 rokov. Do obrany sme počas posledných vyše štyroch rokov investovali viac ako dve percentá nášho HDP ročne. Takže nepovedal by som, že naše posilňovanie obrany je akýmkoľvek dôsledkom toho, čo sa momentálne deje na Ukrajine. Rozhodne si však myslím, že NATO ako spoločenstvo podstatne zvýšilo prostriedky zamerané na odstrašenie nepriateľa. Prítomnosť spojeneckých vojsk v našom regióne, ktorý zahŕňa aj Poľsko, je výrazná. Som presvedčený, že je veľmi potrebné vyslať jasný odkaz, že s jednotou NATO sa nedá zahrávať.

Zaznamenali ste v poslednom období zvýšený počet prípadov narušenia vzdušného priestoru vašej krajiny ruskými lietadlami?
Stále zaznamenávame určité prípady, keď cudzie lietadlá prenikli do nášho vzdušného priestoru. K poslednému takémuto incidentu došlo len prednedávnom. Veľmi dobrá správa je, že vzdušné sily NATO umiestnené na leteckej základni Ämari v Estónsku boli vždy schopné rozoznať lietadlá, ktoré prenikli do nášho vzdušného priestoru, alebo lietali blízko neho, avšak s vypnutými transpondermi. Takéto akcie totiž často podnikajú práve ruské lietadlá.

Slovenský premiér Robert Fico presadzuje zmiernenie protiruských sankcií. Podporujete jeho snahu, alebo ste, naopak, za ich pokračovanie?
Európski lídri dali podľa môjho názoru jasne najavo, že sankcie sú spojené s plným dodržiavaním Minskej dohody. Kým teda táto dohoda nebude úplne dodržiavaná, dlho nebude možné sankcie zmierniť. Estónsko pocítilo dosah sankcií veľmi výrazne, rovnako ako Slovensko, možno dokonca ešte viac, ak sa pozrieme na ich vplyv na percentuálny vývoj hrubého domáceho produktu. Sme však presvedčení o tom, že aj bezpečnosť niečo stojí. Sloboda európskych krajín by mala byť neoceniteľná a my by sme nikdy nemali nalepiť cenovku na slobodu Ukrajiny.

Estónsko prijalo euro začiatkom roka 2011. Sú s ním ľudia v Estónsku spokojní a pomohlo vôbec vašej ekonomike?
Áno, rozhodne pomohlo. Aj keď estónska koruna bola ako mena mimoriadne životaschopná a veľmi dobre sa jej darilo, investori počas krízy stále váhali, či bude schopná zvládnuť všetky problémy. Som presvedčený, že vstup do eurozóny bol pre našu ekonomiku veľmi dobrý. A teraz to tvrdia aj tí, čo si spočiatku neboli istí, či sa máme vzdať našej meny. Takisto bežní ľudia si už na euro zvykli. Takže tých 5,5 roka, počas ktorých žijeme s eurom, bolo veľmi úspešných.

Kto je Taavi Roivas
Vyštudovaný ekonóm odštartoval svoju politickú kariéru v roku 1998, keď vstúpil do estónskej Reformnej strany. O rok neskôr už pracoval ako poradca ministra spravodlivosti Märta Raska. V decembri 2012 sa ako najmladší člen estónskej vlády posadil do kresla ministra sociálnych vecí. V marci 2014 ho vymenovali za estónskeho premiéra, čím sa stal najmladším lídrom členskej krajiny EÚ. Vlani viedol Reformnú stranu do parlamentných volieb a v apríli 2015 sa druhýkrát ujal postu predsedu vlády.

Infografika HN

01 - Modified: 2024-11-21 23:00:00 - Feat.: - Title: Šéf indonézskeho turizmu pre HN: Novú metropolu staviame v džungli. Neďaleko mesta uvidíte orangutany i prales 02 - Modified: 2024-11-21 07:52:47 - Feat.: - Title: Šéf TMR Igor Rattaj pre HN: Naše horské strediská inšpirujú aj Rakúšanov. Postupne sa učia online predaju 03 - Modified: 2024-11-20 23:00:00 - Feat.: - Title: Odkedy nefunguje Nord Stream, energetická hodnota plynu na Slovensku významne vzrástla (rozhovor) 04 - Modified: 2024-11-20 09:00:00 - Feat.: - Title: Dvojica Svedkov Jehovových prehovorila o odchode zo sekty. Je to forma psychického násilia, v 30-tke som bol panic 05 - Modified: 2024-11-17 12:39:20 - Feat.: - Title: Szomolányi k výročiu 17. novembra 1989: Čarnogurský ma nechcel vo vláde, lebo som liberálka a navyše žena
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
22. november 2024 01:14