Mayová to povedala v pondelok večer len niekoľko hodín pred začiatkom zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Jednotlivé štáty podľa nej majú právo na ochranu svojich hraníc.
Theresa Mayová vystúpila na jednodňovom summite, ktorý bol venovaný výhradne riešeniu migračnej krízy. V krátkom prejave zaujala prekvapivo tvrdé stanovisko pri riešení utečeneckej krízy.
„Mali by sme si vyjasniť, že štáty majú právo ochraňovať svoje hranice i občanov. A majú tiež povinnosť hranice kontrolovať kvôli zredukovaniu prúdu nelegálnych imigrantov a zastaveniu nekontrolovanej migrácie. Musíme im v tom pomôcť,“ myslí si britská premiérka.
Vo svojom prejave pripustila, že utečenecká kríza bola kľúčovým faktorom pri hlasovaní Britov o vystúpení z EÚ, pripomína server The Independent. „Z kontrolovanej, legálnej a bezpečnej migrácie môže prosperovať naša ekonomika. Súčasná nekontrolovaná migrácia však nie je v záujme utečencov, ktorí sú na ceste vystavení hrozbe. Nie je ani v záujme krajín, z ktorých pochádzajú, cez ktoré cestujú ani štátov, kam smerujú,“ myslí si Mayová.
Pomoc v prvých bezpečných krajinách
Navrhovaný bodový systém pre udeľovanie azylu, ktorý ešte pred referendom presadzoval líder kampane za brexit a terajší minister zahraničia Boris Johnson, Mayová už pred niekoľkými týždňami odmietla. Základom pre zvládnutie krízy je podľa nej to, aby utečenci požiadali o azyl v prvej bezpečnej krajine. Mayová si myslí, že OSN by mala na takom mechanizme trvať.
Zo súčasného postupu podľa nej profitujú kriminálne živly. „Ohrozuje to ľudí a znižuje nádej na to, že sa raz vrátia do svojich vlastí. Musíme urobiť všetko preto, aby sme podporili prvé bezpečné krajiny (...). Ide o prístup, ktorý teraz funguje v Libanone, Jordánsku a Turecku,“ vysvetlila Mayová. Vymenovala krajiny, kde sa v súčasnosti nachádzajú milióny utečencov, ktorí tu žijú v provizórnych táboroch, akým je napríklad jordánsky Zatarí.
Mayová tiež vyzvala k lepšiemu triedeniu utečencov pri vybavovaní žiadostí o azyl. „Musíme lepšie rozlišovať medzi utečencami a ekonomickými migrantmi. Ak sa nám to nepodarí, tak len podporíme viac ľudí, aby svoje životy dali napospas zločincom,“ opísala britská premiérka.
Newyorská deklarácia
Výstupom jednodňového summitu, na ktorom rečnila aj Mayová, bol podpis takzvanej Newyorskej deklarácie pre migrantov a utečencov. V deklarácii sa štáty okrem iného zaväzujú začať rokovania o usporiadaní medzinárodnej konferencie k uzavretiu globálneho paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v roku 2018.
Taktiež sľubujú vyjednať smernicu o prístupe k migrantom v situáciách ohrozenia. Do roku 2018 plánujú tiež dosiahnuť dohodu o spravodlivejšom rozdelení zodpovednosti voči utečencom.
„Dnešný summit je prielom v našom spoločnom úsilí reagovať na výzvy ľudskej mobility,“ reagoval generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. Vďaka prijatiu Newyorskej deklarácie bude podľa neho „viac detí chodiť do školy, viac pracovníkov bude môcť legálne hľadať prácu v zahraničí a nebudú tak vystavení ľubovôli pašerákov“.
„Viac ľudí si bude môcť vybrať, či sa po ukončení konfliktov a vytvorení bezpečného prostredia vráti domov,“ uviedol Pan Ki-mun.
Predseda Valného zhromaždenia Peter Thomson povedal, že na základe záväzkov štátov bude podporovať ďalší proces k vytvoreniu globálneho paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a globálneho paktu o utečencoch a že bude na členské štáty naliehať, aby si udržali tie najvyššie ambície pri riešení súčasnej situácie. „Osudy miliónov utečencov a migrantov závisia na nás,“ upozornil.
V súvislosti s požiadavkou deklarácie začal generálny tajomník globálnu kampaň pod názvom "Spoločne: rešpekt, bezpečie a dôstojnosť pre všetkých", ktorá je reakciou na rastúcu xenofóbiu. Lídrov štátov vyzval, aby kampaň podporili a spoločne sa zasadili za práva a dôstojnosť všetkých, ktorých okolnosti donútili opustiť domov a hľadať šťastie inde.