Vyše 110 miliónov ruských voličov dnes rozhoduje o novom zložení Štátnej dumy - dolnej komory ruského parlamentu. Všeobecne sa predpokladá úspech prokremeľskej vládnej strany Jednotné Rusko spájané s osobou prezidenta Vladimira Putina, ktorému prieskumy sľubovali okolo päťdesiat percent hlasov.
Parlamentné voľby skončia o 19:00 SELČ s výnimkou Kaliningradskej oblasti - enklávy hraničiacej s Litvou a Poľskom, kde sa volebné miestnosti uzavrú o hodinu neskôr. Večer sa čakajú prvé odhady výsledkov, predbežné oficiálne údaje majú byť k dispozícii v pondelok.
O 450 kresiel v Dume súperia kandidáti 14 politických subjektov. Okrem Jednotného Ruska riadeného premiérom Dmitrijom Medvedevom prieskumy s istotou v parlamentných kreslách očakávajú aj nacionalistami z Liberálnodemokratickej strany Vladimira Žirinovského a predstaviteľa Komunistickej strany Ruskej federácie Gennadija Zjuganova. Veľkú šancu majú aj zástupcovia ľavicového spojenca Kremľa - strany Spravodlivé Rusko.
Protikremeľská opozícia bude pravdepodobne v dume chýbať - pokusy o jej spoločnú kandidátku boli neúspešné a tak sa o priazeň voličov samostatne uchádzajú okrem iných obe hlavné opozičné strany - Jabloko a Parnas. Najpopulárnejší ruský opozičník Alexej Navalnyj kvôli podmienečnému odsúdeniu za údajnú spreneveru kandidovať podľa zákona nesmie a jeho protikorupčná Strana pokroku nedostala úradnú registráciu.
Pri predchádzajúcich voľbách v roku 2011 kritici Kremľa obvinili úrady z volebných podvodov a zorganizovali po hlasovaní rozsiahle protesty. Teraz ruské vedenie uisťuje, že voľby budú tými najčistejšími v novodobej histórii Ruska. Prispieť k tomu má okrem iného návrat k zmiešanej forme výberu zákonodarného zboru.
Kým v roku 2011 sa mohli voliči rozhodovať len pre stranícke kandidátne listiny, tento rok sa krajina vrátila k predchádzajúcemu modelu: polovica mandátov bude rozdelená podľa straníckych súpisiek kandidátov, teda pomerným systémom, a druhých 225 kresiel väčšinovou voľbou v jednomandátových okruhoch. V 38 ruských regiónoch sa okrem toho konajú voľby miestnych zákonodarných orgánov a v šiestich oblastiach priamej voľby starostov.
Európa vyslala do Ruska stovky pozorovateľov zastupujúcich Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Radu Európy a ďalšie inštitúcie. Prítomní majú byť vo významných volebných obvodoch s výnimkou okupovaného Krymu. Z polostrova žiadna správa zahraničných pozorovateľov o hlasovaní nepríde, pretože európske štáty naďalej považujú Krym za súčasť Ukrajiny a voľby tam na mieste sledovať nebudú. Problémy môžu nastať aj v Kyjeve a v ďalších veľkých ukrajinských mestách, kde ukrajinská vláda odmieta umožniť hlasovanie Rusom žijúcim v krajine.