Pol roka po manželovej smrti zvolila Sýrčanka Maha riešenie, ku ktorému sa uchyľuje čoraz viac jej krajaniek - prijala ponuku stať sa druhou manželkou už ženatého muža. Tridsaťjedenročná žena má dve deti a sama im nedokázala zabezpečiť živobytie, napísala agentúra AFP.
Maha žila s rodinou v provincii Damask, ktorá bola dejiskom ťažkých bojov opozície s armádou. "Keď môjho muža zastrelili, zostala som sama s deťmi a bolo to veľmi ťažké. Bratranec mi ponúkol, že si ma vezme za ženu a prijme do svojej domácnosti, kde už má ženu a deti. Bolo to ťažké rozhodovanie, pretože jeho manželka je moja kamarátka," povedala Maha.
"Žien je u nás viac ako mužov. Ja a moji štyria priatelia sme sa rozhodli vziať si ako druhú manželku ženy, ktorých muži boli zabití. Aby sme chránili ich povesť," povedal o desať rokov starší Muhammad, za ktorého sa Maha vydala.
Pragmatický prístup úradov
Konflikt pripravil o život podľa AFP 290 000 ľudí, z ktorých väčšina sú muži. Vojna rozbila rodiny a skúša pevnosť zväzkov v rastúcej biede a pribúdajúcej nezamestnanosti.
Pred vojnou bola v Sýrii polygamia síce povolená, ale do praxe bola uvádzaná len zriedka. Podľa oficiálnych údajov bolo v roku 2010 v Damasku polygamných len päť percent manželstiev, vlani to už bolo 30 percent.
"Mnoho mužov je po smrti, sú nezvestní alebo emigrovali. Takže žien je viac ako mužov a riešením, z pohľadu práva aj náboženstva, je polygamia," povedal šéf náboženských tribunálov, ktoré sa zaoberajú občianskym právom, Mahmúd Maaravi.
Polygamia existovala v predislamskom období a schvaľuje ju tiež islam. Povoľuje mužovi oženiť sa až so štyrmi ženami za podmienky, že im zabezpečí rovnocenné postavenie. V niektorých arabských krajinách ale platia pre túto prax ďalšie obmedzenia.
V Sýrii k nim patrili hranice vekového rozdielu medzi manželmi a tiež podmienka, že je muž schopný zaplatiť pre každú zo žien oddelený dom. Vo vojnovej dobe sa však náboženské úrady správajú pragmaticky. "Obmedzenia dané občianskym právom sa obchádzajú, čo rieši veľa problémov," povedal Maaravi.
V záujme prežitia
Štyridsaťštyriročná Sabah Halabíová si našla už ženatého muža, ktorý je o 24 rokov starší ako ona. "Prvý muž na začiatku konfliktu v roku 2011 opustil mňa aj deti, keď prišiel o prácu v Sakbe (pri Damasku). Rozviedla som sa a vzala si Mamduha, pretože chcem, aby deti mali lepší život," oznámila Sabah, ktorá prišla práve do justičného paláca v Damasku zaregistrovať svoj nový sobáš.
Abú Adnan si vzal za druhú ženu svoju bývalú nájomníčku. "Nebola schopná platiť nájomné, tak som sa rozhodol si ju vziať. Je to lepšie než ju vyhodiť. Moja prvá žena na to pristúpila, pretože sme nemohli mať deti. Dúfa, že budem mať konečne syna," povedal štyridsaťšesťročný abú Adnan, ktorý vlastní v starom Damasku veľký dom.
Civilné právo pre sýrskych moslimov sa zaoberá rozvodmi, sobášmi, dedičstvom a opatrovníctvom detí a je inšpirované náboženskou legislatívou. Záležitosti kresťanov a druhých majú na starosti oddelené súdy.
Ženy v emigrácii
"V normálnych časoch by to odmietli, ale dnes ženy pristupujú na sobáš s už ženatým mužom, ktorý dokáže zabezpečiť ich potreby a ponúknuť im ochranu," povedala odborníčka na sociálnu psychológiu Lajla Šarífová. Počet rozvodov od roku 2010 vlani stúpol o štvrtinu - z 5300 na viac ako 7000 prípadov.
"Ľudia prichádzajú o príjmy a pary sú nútené žiť u príbuzných. Manželia sa často nemôžu zhodnúť v otázke emigrácie zo strachu z cesty alebo vzdialenia sa od rodín," povedal sudca Maarví. Niektorí muži požiadajú o rozvod, keď si nájdu v emigrácii inú ženu.
Štyridsaťtriročná Fauzíja čakala márne viac ako tri roky, že jej muž, ktorý odišiel do Švédska, vyrieši formality pre celú rodinu. "Rozviedla som sa. Bolo ťažké čakať. Teraz som voľná a môžem si vziať, koho chcem," hovorí žena, ktorá žije so svojimi troma deťmi u rodičov.