Tento "veľký kormidelník" bol zakladateľom komunistického štátu a súčasne zosobnením politického teroru či zverstiev kultúrnej revolúcie. Na svedomí mal desiatky miliónov životov. Napriek tomu ho ľudia milovali. "Slnko je najčervenšie, predseda Mao je človeku najbližšie," spievali ódy na svojho vodcu.
Hoci od smrti Maa, ktorého telo leží v mauzóleu na centrálnom námestí Tchien-an-men v Pekingu, uplynie 9. septembra 40 rokov, podľa drvivej väčšiny Číňanov jeho zásluhy stále prevažujú nad chybami a omylmi.
Desiatky miliónov obetí krutovlády
Podľa amerického historika Rudolpha Rummela je Mao, za 53 rokov trvajúceho panovania (1923-1976) ktorého zahynulo 37,8 milióna ľudí, na druhom mieste v rebríčkoch najväčších masových vrahov 20. storočia. Predstihol ho len ďalší komunistický diktátor, sovietsky Josif Stalin, ktorý má podľa Rummela za 24 rokov vlády (1929-1953) na svedomí 42,7 milióna obetí. Nacistický vodca Adolf Hitler je s takmer 21 miliónmi obetí na treťom mieste.
Kritici Maa na jeho vrub ďalej pridávajú zničenie tradičnej čínskej kultúry, systematické porušovanie ľudských práv, nútené práce a popravy. Jeho zástancovia zasa argumentujú tým, že za jeho vlády bola Čína zmodernizovaná, stala sa z nej svetová veľmoc, zlepšilo sa postavenie žien, školstvo či zdravotná starostlivosť a zvýšil sa vek dožitia (podľa historika Moba Kaa z 35 rokov v roku 1949 na 63 rokov v roku 1975) v krajine, ktorá za jeho vlády zvýšila počet obyvateľov z 550 miliónov na viac ako 900 miliónov.
Už krátko po skone Maa v roku 1976 ho za isté činy obmedzene odsúdila oficiálna kritika. Podľa nej bolo jeho vodcovstvo úplne správne až do roku 1957. V čínskych učebniciach zostal Mao zaslúžilým budovateľom štátu, dobrým vojenským stratégom, náruživým plavcom a básnikom.
V ďalších rokoch sa aj vládnuca komunistická strana odklonila od niektorých Maových ekonomických konceptov, napriek tomu si zachováva kontrolu nad armádou, políciou, súdmi či médiami a nepovolila s výnimkou Hongkongu politickú pluralitu.
A napríklad architekt úspešnej hospodárskej reformy a takisto bývalý generálny tajomník komunistickej strany Teng Siao-pching (1904-1997), ktorý nesúhlasil s Maovým tzv. Veľkým skokom vpred z konca 50. rokov, ktorý viedol k obrovskému hladomoru, raz povedal, že Mao "mal zo 70 percent pravdu".
Roľníci umierali od hladu
Mao Ce-tung sa narodil v decembri 1893 v provincii Chu-nan v rodine statkára. V 13 rokoch sa rozhodol študovať miesto plahočenia sa na rodnej hrude, a odišiel z domu. Zapojil sa do Sunjatsenovho revolučného boja proti dynastii Čching a po vzniku republiky absolvoval učiteľskú školu. Práca knihovníka ho nebavila a čoskoro začal organizovať revolučné hnutie.
V roku 1921 stál pri zrode Komunistickej strany Číny. Spočiatku ešte úzko spolupracoval s Čankajškovým Kuomintangom. Po dočasnej porážke komunistov viedol povstanie v provinciách. V 30. rokoch bol jedným z vodcov Dlhého pochodu a od tej doby jeho hviezda stúpala. Stal sa generálnym tajomníkom ÚV KS Číny a po vzniku Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 predsedom vlády a v rokoch 1954 až 1959 predsedom ČĽR.
Maova Čína bola izolovaná, nepredvídateľná a pre susedov nebezpečná. Vnútri sa rodila "nová Čína", k realizácii ktorej bolo treba vykonať "potrebné kroky" - napríklad skonfiškovať pôdu vidieckym statkárom a dať ju roľníkom. Lenže v Maovom prevedení sa nezaobišli bez masakrov.
Milióny vlastníkov pôdy boli popravení alebo ubití na smrť svojimi susedmi. Roľníci dostali kúsok pôdy, ale nie na dlho. Už na konci 50. rokov bolo súkromné vlastníctvo zrušené a roľníci sa stali nemajetným členmi ľudových komún. Tie miesto pestovania ryže vyrábali oceľ a roľníci umierali od hladu.
Úplný ekonomický krach
Nová politika Veľkého skoku vpred neviedla ani k zaisteniu potravín, nieto k dobehnutiu Západu. Po úplnom ekonomickom krachu Mao odstúpil zo všetkých štátnych funkcií. Zostal však predsedom strany a zachoval si zásadný vplyv.
Toho využil o päť rokov neskôr pri svojom návrate na výslnie. Obišiel stranícku hierarchiu a s pomocou študentských Červených gárd začal likvidovať nepriateľov. Obdobie takzvanej kultúrnej revolúcie, teda boja proti "ľuďom pri moci, ktorí idú kapitalistickou cestou", ukončila až Maova smrť.
V roku 1974 čínskemu komunistickému predákovi lekári zistili nevyliečiteľnou sklerózu miechových nervov. O dva roky neskôr ho postihli tri infarkty - posledný mu bol osudným. Zomrel 9. septembra 1976 a hoci si prial, aby jeho pozostatky boli spálené a popol rozprášený, skončil v mauzóleu na námestí Tchien-an-men.
Rozmarný a krutý
Kult Maovej osobnosti predčil uctievanie iných vládcov. Maova tvár a Maove slová sa už od počiatku ČĽR objavovali všade - na budovách, v kanceláriách aj v domovoch. Vyvrcholil za kultúrnej revolúcie ako až náboženské vytrženie. Stopy zanechal po celom svete. Plagáty s Maovou podobizňou sa objavili v rukách radikálnych študentov od Paríža až po San Francisco.
Rozmarný a krutý Mao priznával, že asi 15 percent Číňanov trpí hladom a niektorí odmietajú marxizmus, ale odmietal, že by na jeho experimenty niektorí doplatili životom: "Ako by sme len mohli zabiť 20 miliónov ľudí?" Pritom sa považuje za nesporné, že najmenej toľko ľudí zomrelo od hladu len v období Veľkého skoku vpred (1959-1961).
S tromi manželkami Mao splodil šesť detí. Jeden z jeho vnukov sa stal "Maovým historikom", vnučka ho zase chválila vo vydanej knihe. Li Č'-šuej, po 20 rokov Maov osobný lekár, Veľkého kormidelníka naopak vykreslil ako tyrana, ktorý odmietal liečbu vrátane liečenia sexuálnej choroby, ktorou mohol nakaziť veľa svojich mileniek.
Nezriadená sexuálna chuť Maa sprevádzala až do vysokého veku. Rovnako ako vášeň pre plávanie. Najväčšiu čínsku rieku Jang-c' preplával ešte po sedemdesiatke.