V teréne ho nechali jeho spolubojovníci. Mysleli si, že je mŕtvy. Analýza videozáznamov teraz ukázala, že prežil a sám najmenej hodinu odolával nájazdom členov al-Kájdy. Teraz ho navrhli na Medailu cti.
Pointa po štrnástich rokoch
Britt Slabinski toho času velil dnes už legendárnej jednotke SEAL Team 6, ktorá neskôr chytila a zabila lídra al-Káidy Usámu bin Ládina. Štvrtého marca 2002 sa však jednotka dostala do tvrdej defenzívy pri jednom z afganských vrcholkov.
Slabinski musel sledovať, ako sa pár metrov od neho zosúva k zemi radista John Chapman, píše server The New York Times.
Slabinski po chvíli vyhodnotil, že jeho druh v zbrani je mŕtvy. Kvôli prestrelke však nemohol skontrolovať Chapmanov pulz. Stál pred ťažkým rozhodnutím. Nakoniec zavelil svojej jednotke k ústupu. "Kde je John?" Pýtali sa ho. "Je mŕtvy," odpovedal im.
Jednotka nastúpila do vrtuľníka a unikla pred ďalším bojom. Neskôr sa vrátila pre Chapmanovo telo. Dlhých štrnásť rokov potom však príbeh dostal nečakanú pointu.
Na základe analýzy videa, ktoré vydalo jedno z lietadiel patrolujúce nad bitkou, prišla vyšetrovacia komisia s prekvapivým záverom. Chapman po úteku svojich druhov nebol mŕtvy a najmenej hodinu sám odolával nájazdom teroristov.
Nečakaná paľba a boj o život
Operácia pritom začala rutine. Slabinski mal na vrchole hory Takur Ghar počas operácie Anakonda zriadiť pozorovateľňu. Šesťčlenná jednotka plánovala okolo polnoci pristáť na palube vrtuľníka pri úpätí kopca a po svojich sa potichu dostať do cieľového miesta.
Plány však nabúral opakovaný odklad letu. Vojaci sa pod úpätie dostali až okolo tretej hodiny ráno. Nemohli sa tak spoliehať na tmu.
Slabinski tiež netušil, že džihádisti už zaujali svoje pozície. Ešte pred dosadnutím vrtuľníka spustili ostrú paľbu. Jeden z vojakov Neil C. Roberts počas prestrelky vypadol von.
Vrtuľník musel pristáť na inom, niekoľko kilometrov vzdialenom mieste. Novým cieľom misie sa stala záchrana Robertsa. V päť hodín ráno sa zvyšok tímu vydal smerom k vrcholku. Netušili však, že ozbrojenci Robertsa medzitým zabili a pokúsili sa mu odrezať hlavu.
Sám proti teroristom
Vojaci postupovali smerom k bunkru členov al-Kájdy. Chapman bol v čele. Zabil dvoch ozbrojencov. Potom však po nepriateľskej paľbe padol k zemi. O 15 minút neskôr už jeho tím nastupoval do vrtuľníka. Plánom bolo zabezpečiť posily a vrátiť sa pre Chapmanovo telo. Neutíchajúca paľba to však dlho neumožňovala.
Chapman však bol len v bezvedomí. Keď sa prebudil, začal bojovať o život. Schoval sa v bunkri teroristov. Tí však o ňom vedeli. Chapman dokázal jedného z nich zabiť, keď sa za streľby blížil k bunkru. V 6:11 ráno podľa videozáznamu holými rukami zabil ďalšieho ozbrojencov.
To už bola na ceste záchrana. Chapman vedel, že musí pristávajúci vrtuľník kryť. Zaujal lepšiu pozíciu, a stiahol tak na seba paľbu, ktorá sa mu stala osudnou. Behom niekoľkých sekúnd vydýchol naposledy. Pitva neskôr ukázala, že schytal deväť striel.
Chapman je teraz navrhnutý na najvyššie americké vyznamenanie, takzvanú Medailu cti. Pre Slabinského, ktorý je teraz v civile, sa bitka pri Takur Ghar stala nočnou morou.
Stále má halucinácie, pri ktorých vidí svojich vojakov, ako sa pohybujú v spomalených záberoch, počuje výbuchy granátov a streľbu. Lekári u neho ako u mnohých ďalších veteránov diagnostikovali posttraumatickú stresovú poruchu.