Symbolom likvidácie údajných odporcov Josifa Stalina v Sovietskom zväze v 30. rokoch 20. storočia sa stali tri takzvané moskovské procesy s takzvanými nepriateľmi štátu. Dvaja z najznámejších boľševikov a bývalých Stalinových pobočníkov, Grigorij Zinoviev a Lev Kamenev, boli popravení pred 80 rokmi, 25. augusta 1936.
Počas Stalinovej vlády bolo popravených pri čistkách, zahynulo v pracovných táboroch (gulagoch) alebo v občianskej vojne a podľahlo hladomoru v 30 . rokoch podľa niektorých odhadov až 43 miliónov ľudí.
Na smrť poslal aj rodinu
Represie rozpútal Stalin naplno už po 17. zjazde komunistickej strany v roku 1934. V prvom procese proti údajným trockistom (19. až 24. augusta 1936) padlo za účasti zahraničných pozorovateľov 16 rozsudkov smrti, ktoré boli vykonané ihneď po skončení procesu. Najprominentnejšími obžalovanými boli bývalí vedúci činitelia strany a dvaja členovia "triumvirátu", ktorý riadil stranu po Leninovej smrti - Zinoviev a Kamenev.
Obaja boli obvinení z protištátneho sprisahania, ktoré sa vraj snažilo teroristickými činmi proti "hlavným vodcom" zmeniť sovietsku politiku "v duchu trockistickej-zinovievskej platformy". Na smrť Stalin poslal okrem iného aj oboch synov Kameneva, jeho ženu a jeho brata s manželkou.
Štyri milióny odsúdených
V januári 1937 nasledoval proces "sedemnástich" proti Grigorijovi Pjatakovovi a ďalším, na ktorého konci bolo 13 hrdelných rozsudkov. V marci 1938 bolo v treťom moskovskom procese "dvadsaťjeden" proti Nikolajovi Bucharinovi (označený za iniciátora pravicovej úchylky) a ďalším odsúdených na smrť 18 ľudí.
Zločiny Stalinovho režimu odsúdil a viac odhalil až historický prejav Nikitu Chruščova na 20. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) v roku 1956. Celkovo boli v ZSSR od 30. rokov do smrti Stalina v roku 1953 pre obvinenia z kontrarevolučnej a protištátnej činnosti odsúdené takmer štyri milióny ľudí, z toho viac ako 780-tisíc na trest smrti. Po roku 1956 bola väčšina obetí rehabilitovaná.