Trpia najmä odľahlé regióny, ktoré sa až donedávna mohli chváliť nedotknutou prírodou. Úniky ropy tu spôsobujú problémy aj miestnym ľuďom, u ktorých podporujú rozvoj chronických ochorení.
Autonómna Komijská republika sa nachádza na severovýchode európskej časti Ruska. Vo svete sa preslávila ako krajina nádhernej a človekom len výnimočne ovplyvnenej prírody. Do cudziny sa však takmer nedostáva druhá tvár tohto regiónu. Tvár plná zničeného životného prostredia a rozsiahlych únikov ropy, ktorá devastuje miestne biotopy.
Deepwater Horizon na druhú
Región je pretkaný niekoľkými tisíckami kilometrov podzemných ropovodov pochybnej kvality, ktoré kvôli sadaniu praskajú. Podľa ministra životného prostredia Sergeja Donskoya vytečie do voľnej prírody po celom Rusku do 1,5 milióna ton ropy ročne.
Len pre porovnanie, jedná sa o viac ako dvojnásobné množstvo ropy, ktoré vytieklo do vôd Mexického zálivu pri nehode vrtnej plošiny Deepwater Horizon v roku 2010.
Podľa ochrancov životného prostredia je najväčším problémom zastaraná infraštruktúra a laxnosť ropných spoločností pri opravách ropovodov. Zhruba 60 percent všetkých potrubí podľa prieskumov vykazuje väčšie či menšie poškodenie.
Pre ropné firmy je najjednoduchšie prípadné netesnosti opraviť a ropné lagúny v inak panenskej prírode zahádzať zeminou alebo ich zviesť do umelo vytvorených kanálov a priekop.
"Ropovody už sú nadnesene povedané veľmi opotrebované, sú tu už od čias Sovietskeho zväzu," vysvetľuje koordinátor výskumu organizácie Greenpeace Vasilij Jablokov. "Ropné spoločnosti si už začínajú uvedomovať, že kvôli nim prichádzajú o veľa ropy a začínajú ich vymieňať. Je to ale na smiech, potrebujú toho urobiť oveľa viac," dodáva.
"Výkladná skriňa" ruského ropného priemyslu
Príjmy z predaja ropy a zemného plynu tvoria až polovicu ročného štátneho rozpočtu Ruska, uvádza server The Guardian. Daňou je devastácia životného prostredia. Ruský štátny štatistický úrad v roku 2014 evidoval viac ako 11 700 havárií na ropovodoch a plynovodoch. Ak túto štatistiku porovnáme napríklad s Kanadou, bude Rusko jasným porazeným. V Kanade totiž za rovnaké obdobie zaznamenali iba 133 takýchto udalostí. Pri piatich z nich potom bol niekto zranený.
Komijská republika je nadnesene povedané výkladnou skriňou toho, ako nedokonale ruský ropný priemysel funguje. Prvé vrty tu otvorili už v roku 1745. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia tu sovietsky režim odštartoval modernú éru ťažby ropy a zemného plynu. Centrom priemyslu je mesto Usinsk. Žije tu asi 39 tisíc ľudí. Tunajšie ropné polia vlastní spoločnosť Lukoil, ktorá kúpila licenciu na využívanie tunajších zdrojov od firmy KomiTEK v roku 1999.
Bez ohľadu na vlastníka tunajšie náleziská a ropovody, ktoré z neho mieria ďalej do Ruska, zažili mimo menších únikov tiež veľké nehody. V roku 1994 neďaleko Usinsku prasklo jedno potrubie a do prírody z neho vytieklo podľa najmiernejších odhadov okolo 60 tisíc ton ropy. Podobné incidenty sa odohrali aj v rokoch 2013, 2014 a 2015.
Pracovníci Greenpeace v roku 2014 objavili v Komijskej republike 201 miest, kde bol zjavný únik ropy. Spoločnosť Lukoil však tvrdila, že problémy na ropovode našla len v 67 prípadoch na inkriminovaných miestach. Aktivisti však zaobstarali fotografie únikov na všetkých navštívených miestach. Hovorca Lukoilu Sergej Makarov uviedol, že v rámci aktuálneho programu firma zlikvidovala viac ako 50 nedostatkov.
Reportéri servera The Guardian boli u časti likvidácií a popísali, že do dokonalosti má práca technikov Lukoilu ďaleko. Lagúny ropy boli v podstate iba zvedené do improvizovaných kanálov a naďalej tak znečisťovali okolie.
Vplyvy na zdravie ľudí
Mimo životného prostredia majú úniky ropy tiež veľké dopady na miestnych obyvateľov. Výsledkom sú znečistené vodné zdroje, otrávené ryby a prudký nárast chronických ochorení.
V dedine Ust-Usa lekári zaznamenali napríklad rozvoj chorôb centrálneho nervového systému. V roku 1995 tu u dospelých registrovali 25 prípadov, v roku 2009 už 70. U pacientov pod 18 rokov potom toto číslo vyšplhalo dokonca na 254.
Podľa Makarova Lukoil do opatrení proti poškodzovaniu životného prostredia investoval už 20 miliárd rubľov (278,5 milióna eur) a v tomto roku plánuje opravu 370 kilometrov ropovodov a plynovodov z celkovej dĺžky siedmich tisíc.
Spoločnosť v roku 2015 priznala iba päť únikov ropy. Aj Makarov však priznáva, že v skutočnosti ich mohlo byť viac. "Niektorí naši zamestnanci úniky nehlásia, pretože by ukazovali na zlú kvalitu ich práce," povedal Makarov.
Zabudol však dodať, že Lukoil plánuje v oblasti tiež rozšírenie ťažby na 21,5 milióna ton v roku 2019. Aktuálne pritom ťaží 15,8 milióna ton. V máji tohto roku proti tomuto zámeru protestovalo asi 50 obyvateľov dediny Ust-Usa.
"Nehovoríme ropným spoločnostiam, aby odtiaľto odišli. Ide nám len o to, aby profitovali spôsobom, ktorý nám nebude znečisťovať vodu a ovzdušie," vysvetľuje miestna učiteľka biológie Jekaterina Djachková. Priznáva, že miestni ľudia sú na ťažobných spoločnostiach závislí. Mnoho z nich by inak bolo bez práce.