Po neúspešnom tureckom puči sa ponúka otázka, z akého dôvodu vojaci do málo nádejného pokusu s vysokými rizikami šli. Niekoľko indícií nasvedčuje, že im boli na stope bezpečnostné zložky.
Najskôr rekapitulácia dôvodov, ktoré bezpečnostní odborníci pokladajú za kľúčové faktory neúspechu piatkového pokusu o prevrat v Turecku: vojakov na strane pučistov bolo len niekoľko málo tisíc, nedokázali na úvod umlčať popredných politikov, médiá ani sociálne siete. Táto konštelácia sa rovnala prehre, píše portál iDnes.cz.
Úlohu hrala aj podpora značnej časti Turkov polarizujúcemu prezidentovi Erdoganovi. Turecko už nie je krajinou, kde by ľudia čakali, kedy armáda zarazí politický chaos, ako to bývalo pri predošlých prevratoch.
Ponúka sa teda prostá otázka: Prečo vojaci do tak riskantného kroku - Erdogan im hrozí smrťou - išli, keď si zrejme museli byť vedomí nebezpečenstva? Vojak nemôže spáchať horší zločin než vzburu.
Stojí za zmienku, že niektoré argumenty o beznádejnosti akcie - najmä nízky počet povstalcov - možno nie sú úplne kľúčové.
Profesor Naunihal Singh, ktorý sa odborne venuje prevratom vo svete, opísal, že výsledok pokusu o puč ani tak neurčila samotná sila vzbúrencov, ako ich neschopnosť vytvoriť dojem, že bude prevrat úspešný. „Schopnosť budiť zdanie úspechu je kľúčová - keď si ľudia myslia, že sa prevratu darí, zvyčajne sa pripoja, pretože nechcú skončiť na zlej strane,“ usudzuje Singh podľa Vox.com.
Ak by vzbúrenci dokázali úspešne vytvoriť dojem, že sa prevratu darí, ani prezidentovi stúpenci v bezpečnostných zložkách by im zrejme neodporovali, argumentuje Singh. Ako vieme, tento scenár nenastal.
August, tradičná konečná pre časť dôstojníckeho zboru
Odpoveď na otázku, prečo sa časť vojakov 1. tureckej armády, zodpovedajúca za severozápad krajiny vrátane Istanbulu, do akcie pustila, môže mať počiatok v kalendári. V auguste sa v Turecku tradične - nepekne, ale trefne povedané - triedia dôstojníci. Niektorých čaká povýšenie, niektorých vyhadzov.
„Niektorí ľudia hovoria, že dôstojníci, ktorí prevrat organizovali, mali byť z rôznych príčin v auguste vyhodení, takže prevrat bol zúfalým pokusom udržať si svoje pozície. Určite je to možný logický výklad,“ povedal webu BusinessInsider bývalý turecký poslanec Aykan Erdemir.
Jeden z tých, ktorí mali v auguste skončiť, bol podľa agentúry Reuters bývalý veliteľ letectva Akin Ozturk. Agentúra sa odvoláva na troch "vysokých činiteľov" z Ankary, ktorí to tvrdia. Ďalším je potom Muharrem Kose, bývalý právny poradca náčelníka tureckého generálneho štábu. Kým Ozturk je medzi zatknutými, o Koseovi sa podľa Reuters nevie.
Turecký protivládny novinár Ahmet Sik s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje uviedol, že pučisti boli prinútení konať okolnosťami - prokuratúra údajne začala chystať ich zatknutie. Keď sa to dozvedeli, boli už za bodom návratu a ostávala len cesta vpred.
Všeobecne pritom vždy platí: čím dlhšie a vo väčšom rozsahu sa prevrat plánuje, tým viac ľudí o ňom vie a tým väčšie je riziko prezradenia.
Turecký plukovník vo výslužbe Ali Turksen pre portál MiddleEastEye.com povedal, že išlo o samovražedný ťah "gülenistov" v armáde. „Vedeli, že sa ich čas kráti, bol to zúfalý krok,“ usudzuje plukovník. Erdogan totiž stúpencov svojho niekdajšieho spojenca Gülena intenzívne prenasleduje.
„Neboli plne pripravení. Ich plány unikli, zistili, že sú sledovaní a to ich zrejme prinútilo konať rýchlejšie, než plánovali,“ hovorí aj nemenovaný zdroj agentúry Reuters.
Erdoganova provokácia?
Sikovo vysvetlenie, podporené činiteľom citovaným Reuters, znie logicky, je však potrebné upozorniť, že ho nie je možné overiť z nezávislých zdrojov. V hre zostáva aj možnosť, že vojaci skočili na provokáciu tureckých tajných služieb. Čo sa však nezdá plukovníkovi Turksenovi. Pučisti prejavili určitú koordináciu a nasadili aj vrtuľníky a stíhačky, čo svedčí o predchádzajúcom plánovaní.
Úvaha o provokácii tajných služieb je v zásade minimalistickou verziou rečí, že Erdogan celý prevrat sám zinscenoval, aby sa mohol zbaviť opozície a upevniť svoj režim.
Nasvedčuje jej intenzívna a rýchla represia - vo väzbe je šesť tisíc vojakov a sudcov, pričom najmä zatýkanie sudcov pôsobí podozrivo. Mimo službu nechal turecký režim postaviť osem tisíc policajtov.
Zostáva však pochybnosť, či by vôbec bolo možné tak dôkladné divadlo, ktorého hlavnou obeťou budú podľa pozorovateľov zvyšky demokracie v Turecku, utajiť a prinútiť všetkých zainteresovaných, aby o ňom ani verejne, ani anonymne spätne nič neprezradili.