Situácia v Turecku začína pripomínať shakespearovskú tragédiu. Viete, ako sa to skončí, otázkou ostáva, koľko aktov to potrvá. Pokus o vojenský prevrat bol potlačený za jediný deň. No bez ohľadu na výsledok predznamenáva finálny úpadok demokracie v Turecku.

Svetoví lídri sa po úvodnom zmätku postavili na stranu „demokraticky zvolenej vlády“. Ale to už začínalo byť zrejmé, že vládne sily dostávajú situáciu pod kontrolu. Predovšetkým Spojené štáty a EÚ si nemôžu dovoliť svojho kľúčového spojenca odcudziť. Napríklad tým, že by podporili nesprávnu stranu. Američania by prišli o rozhodujúceho partnera v boji proti džihádistom z Islamského štátu a Európania o svoje (pochybné, ale predsa) riešenie migračnej krízy.

No turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý si svojím autoritárskym štýlom vládnutia vyslúžil prezývku „sultán“, je po rozhodnom víťazstve silnejší a zrejme ešte nevyspytateľnejší ako kedykoľvek predtým. Pre Európsku úniu to znamená, že je najvyšší čas prehodnotiť pozície. Musíme uznať, že Blízky východ leží na...