Bola to jedna z najúspešnejších záchranných misií na svete, drzá a odvážna, triumf pre stále ešte mladý štát. Izraelská operácia Blesk šokovala svet a zmenila pohľad na to, ako vyjednávať s teroristami.
Po dlhom lete z Tel Avivu malo medzipristátie v Aténach rýchlu a rutinnú zastávku, potom už mal nasledovať krátky let do Paríža. Lenže v Grécku pristúpili aj štyria pasažieri, ktorí do Paríža ísť nechceli. Dvaja Nemci z teroristickej organizácie Revolučné bunky a dvaja Palestínčania z Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny (LFOP) uniesli let 139 27. júna 1976 krátko po tom, čo sa vzniesol z Atén.
Traja muži a jedna žena so zbraňami a granátmi si vynútili nový kurz: líbyjské Benghází. Kapitán Airbusu A300 Michel Bacos ako prvý pilot Air France čelil únosu. "Terorista na mňa stále mieril pištoľou a občas ma ňou šťuchal zozadu do krku, aby mi pripomenul, že sa na neho nemám pozerať. Museli sme počúvať ich príkazy," povedal Bacos v dokumente Operation Thunderbolt. "Keď ich niekto nepočúvol, udreli ho hneď zbraňou alebo rukou," spomínala Tricia Martellová, jedna z cestujúcich. Tým únoscovia oznámili, že let je teraz v rukách LFOP. Tiež ich prehľadali a zobrali si pasy.
Privítanie od Idiho Amina
Letoví kontrolóri si okamžite všimli, že let 139 zmĺkol. Správa sa šírila po celom svete, izraelský premiér Jicchak Rabin sa dozvedel, že lietadlo s viac ako stovkou židov buď spadlo, alebo bolo unesené.
Líbyjský diktátor Muammar Kaddáfí dovolil po pristátí unesenému lietadlu v Benghází dotankovať. Počas čakania na dráhe sa ľsťou podarilo Martellovej dostať von. Únoscom nahovorila, že jej hrozí potrat. Keď ju prepustili, odletela do Londýna, kde ju vypočul Scotland Yard.
Po siedmich hodinách v rozpálenom lietadle zamierili únoscovia na miesto, ktoré nikto nečakal: do Entebbe. Tam ich ako priateľov privítal ugandský diktátor Idi Amin Dada, muž ktorý je zodpovedný za stovky tisíc mŕtvych. Sám seba nazýval "Jeho veličenstvo doživotný prezident, poľný maršal Al Hadji doktor Idi Amin, pán všetkého tvorstva na súši i vo vode, dobyvateľ Britského impéria v celej Afrike a predovšetkým v Ugande".
V Entebbe sa k únoscom pridalo ďalších šesť Palestínčanov. 248 cestujúcich a 12 členov posádky sa muselo sťahovať do jednej z hál na nepoužívanej časti letiska. Unesených tam Amin často navštevoval a plamenne im sľuboval, že dohodne ich prepustenie. To únoscovia podmieňovali prepustením 40 palestínskych Arabov väznených v Izraeli a ďalších 13 teroristov väznených v Keni, Francúzsku, Švajčiarsku a Nemecku. A tiež chceli výkupné päť miliónov dolárov. Ak by neboli splnené požiadavky, hrozili únoscovia po 1. júli zabíjaním rukojemníkov.
Príprava záchrannej misie
Rabin medzitým nariadil, aby armáda začala pripravovať záchrannú misiu. Lenže Entebbe bolo 4000 km ďaleko a v Ugande Izrael už štyri roky nemal diplomatické zastúpenie. Nádej vykresala informácia, že letisko skonštruovala izraelská firma, boli tak k dispozícii detailné plány. "Počas pár hodín sme mali k dispozícii fotky zo vzduchu a tiež filmy, ktoré izraelskí cestujúci nakrútili v poslednej dobe v Entebbe," popisoval situáciu Ehud Barak, bývalý izraelský premiér, v roku 1976 vysoko postavený člen rozviedky. Napriek tomu medzi vojenskými špičkami prevládal názor, že operácia v Ugande je nereálna a pokus o ňu by znamenal masaker.
Po troch dňoch v Entebbe rozdelili teroristi unesených na dve skupiny: židov a tých ostatných. Bývalý premiér Šimon Peres bol v roku 1976 ministrom obrany. "Počas celej krízy bolo pre mňa najemotívnejším okamihom, keď som sa dozvedel o rozdeľovaní cestujúcich. Nemci zase oddeľujú židov, na tom letisku prebieha malý holokaust, preblesklo mi hlavou." Medzi unesenými bola dokonca aj preživšia z koncentračného tábora.
30. júna únoscovia prepustili 48 ľudí z nežidovskej skupiny. 1. júla izraelská vláda pod tlakom naoko súhlasila, že začne s vyjednávaním. Teroristi posunuli termín, kedy začnú zabíjať rukojemníkov na poludnie 4. júla a prepustili 100 ľudí z nežidovskej skupiny. Na letisku tak zostalo 106 rukojemníkov a medzi nimi aj 12 členov posádky - kapitán Bacos odmietol svojich cestujúcich opustiť. "Povedal som svojim ľuďom, že je našou povinnosťou s nimi zostať až do konca, nech sa deje, čo sa deje. Všetci súhlasili."
Plán vďaka chybe únoscov
Prepustenie nežidovských rukojemníkov bolo PR krokom, ale aj chybou únoscov. Prepustených dôkladne "vyťažila" izraelská tajná služba Mossad. Každý detail bol pre plánovanie záchrany dôležitý. Rabin svojim dôstojníkom povedal, že misiu povolí len v prípade, ak budú mať dosť spravodajských informácií. A tie sa aj vďaka voľným rukojemníkom podarilo zhromaždiť.
Mossad zistil, že komando tak bude musieť nielen zlikvidovať 10 teroristov, ale aj ugandských vojakov, ktorí im pomáhali. Nakoniec Izraelčania prišli so smelým plánom. Do Entebbe vyšle tri vrtuľové nákladné lietadlá C-130 Hercules so zhruba 200 vojakmi a prúdový veliteľský Boeing 707. Poručík od parašutistov Amnon Biran denníku Washington Post priznal, že "naše šance na úspech som odhadoval na 60:40 s tým, že naspäť povezieme najmenej 40 rakiev."
V noci z 3. na 4. júla sa vydalo komando do akcie. Prvý z Herculesov pristál "ukrytý" za pravidelne prilietajúcim britským nákladnym lietadlom. Izraelčania na zemi v tme vyložili Mercedes, ktorý vyzeral rovnako ako ten, ktorý vozil Amina, a dva Land Rovery. Úderná jednotka vedená podplukovníkom Jonatanom "Jonim" Netanjahuom bola prezlečená za ugandských vojakov.
Blesková operácia
Lenže plán sa zadrhol hneď na začiatku, kolóne sa nepodarilo dôjsť k terminálu s unesenými. Uganďania ich zastavili a strhla sa prestrelka. Komando sa dokázalo rýchlo dostať k rukojemníkom, zlikvidovať stráže, ale sniper, ktorý sa ukrýval na kontrolnej veži, zastrelil Netanjahua. Pri krížovej paľbe zahynuli aj traja rukojemníci.
Zvyšných 102 sa však podarilo dostať k Herculesu. Potom pristáli aj ďalšie tri, z ktorých vyšli obrnené vozy, ktoré odrazili útok ugandských vojakov a potom zničili na zemi letku stíhacích MiGov, ktoré by im mohli prekaziť návrat. Od pristátia prvého izraelského lietadla do odletu posledného trvala operácia len 57 minút.
Izraelčania zabili 7 teroristov a 45 ugandských vojakov. Okrem zastreleného Netanjahua a troch rukojemníkov zomrela ešte Dora Blochová. Sedemdesiatpäťročná izraelsko-britská občianka bola deň predtým prevezená z letiska do nemocnice po tom, čo sa dusila zaskočenou kuracou kosťou. Rozzúrený Amin poslal do nemocnice armádu a nechal ju zabiť. Spolu s ňou zomrelo aj niekoľko lekárov a sestričiek, ktorí ju bránili. Amin nechal povraždiť aj niekoľko stoviek Keňanov za to, že kenská vláda pri operácii s Izraelčanmi spolupracovala.
Izrael ale oslavoval, Operácia Blesk bola triumfom. Len Benjamin Netanjahu doma oplakával smrť staršieho brata. "Bol to obrovský šok. Táto udalosť zásadným spôsobom ovplyvnila môj život." Netanjahu na počesť "Joniho" usporiadal konferenciu o terorizme a následne sa zapojil do politiky. Súčasný premiér Izraela si v pondelok výročie pripomenul priamo na letisku v Entebbe.
Príklad pre súčasnosť
Na starom terminále letiska v ugandskom meste Entebbe sa dnes uskutočnila spomienková slávnosť pri príležitosti záchrannej operácie izraelského komanda spred štyroch desaťročí. Pietny akt sa konal za účasti ugandského prezidenta Yoweriho Museveniho a izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ako aj viacerých bývalých rukojemníkov a ich osloboditeľov.
Benjamin Netanjahu na mieste drámy položil veniec. V príhovore podľa izraelských médií vyzdvihol, že vtedajšia záchranná akcia bola dôkazom, že po vzniku židovského štátu nie sú židia - na rozdiel od obdobia holokaustu - bezbranní a vydaní napospas. Udalosti na letisku v Entebbe spred 40 rokov boli podľa neho veľkou porážkou terorizmu a vtedajšiu operáciu možno vnímať ako príklad pre súčasnosť, keď podobní extrémisti ešte stále predstavujú aktuálnu výzvu.
Po niekoľkohodinovom pobyte v Ugande, do ktorej dnes Netanjahu pricestoval ako prvý izraelský premiér od udalostí v Entebbe, navštívi predseda izraelskej vlády ešte Keňu, Rwandu a Etiópiu.