Izraelský premiér Ariel Šaron využíva dobré vzťahy s Georgeom W. Bushom a kvôli očakávanej vojne s Irakom požaduje od USA vyššiu finančnú pomoc.
Začiatkom tohto týždňa adresoval Washingtonu žiadosť o rozsiahly úver. Hovorca Bieleho domu Ari Fleischer túto skutočnosť potvrdil, avšak bez toho, aby uviedol konkrétnu sumu. Podľa tlače izraelský premiér očakáva od USA popri zvyčajných finančných injekciách ešte dodatočnú vojenskú pomoc 4 miliardy dolárov, ako aj garancie na úvery vo výške ďalších 8 až 10 miliárd dolárov. Dôvod: vysoké náklady na boj proti medzinárodnému terorizmu a nie práve lacné prípravy na očakávanú vojnu proti Iraku.
Už dnes dostáva Izrael od USA ročne tri miliardy dolárov. Dve miliardy z toho sú účelovo viazané na nákup amerického vojenského tovaru.
Pozorovatelia v Jeruzaleme vychádzajú z toho, že americký prezident novú žiadosť odobrí. Úverový balík by potom musel ešte začiatkom budúceho roka schváliť Kongres. Ďalší spojenci USA, ktorí čakajú na schválenie obdobných žiadostí, sú Turecko a Jordánsko.
Izraelom požadované garancie dovoľujú tejto krajine prijímať v cudzine úvery za výhodných podmienok. Pokiaľ sa splátky dlhu zo strany Izraela neoneskorujú, nestoja tieto garancie USA nič, zdôraznil hovorca izraelského ministerstva financií: "Svoje povinnosti sme si vždy splnili." Pozorovatelia v Jeruzaleme však poukazujú na politickú cenu, ktorú by Bush mohol požadovať za tieto úvery. Začiatkom 90. rokov dostal Izrael od USA záruky na úvery vo výške 10 miliárd dolárov. Vtedy ich Tel Aviv odôvodňoval vlnou prisťahovalcov zo Sovietskeho zväzu, ktorá v priebehu jedného desaťročia do krajiny priviedla jeden milión ľudí. Pretože však izraelská vláda trvala na výstavbe sporných osád na okupovanom území, George Bush senior vtedy tieto garancie zablokoval. To nepriamo viedlo k pádu Šamirovej vlády. Teraz by Spojené štáty mohli požadovať, aby Izrael pokročil v privatizácii a liberalizácii hospodárstva.
Izraelské hospodárstvo zažíva totiž už dva roky jednu z najhlbších kríz v dejinách krajiny. V dôsledku palestínskeho povstania intifády a globálnej krízy v oblasti vyspelých technológií nezamestnanosť stúpla na viac ako desať percent. Obzvlášť postihnutá je turistika a práve odvetvie výroby počítačov. Štátny rozpočet je pod tlakom hneď z dvoch hľadísk -- negatívnu rolu zohráva skutočnosť, že v dôsledku dvojročnej recesie štátne príjmy klesli pod plánovanú úroveň a zároveň kontinuálne stúpajú náklady na obranu. (hn/gaf)