Ak si Turecko zatiaľ nechce zväzovať ruky rozhodnutím, ako by sa správalo v prípade vojny proti Iraku, skrývajú sa za tým predovšetkým taktické úvahy. Jasnú odpoveď experti neočakávajú ani od vládneho vyhlásenia, ktoré predseda vlády Abdulláh Gul prednesie pred parlamentom v Ankare na budúci týždeň.
Pri operácii proti Iraku by USA boli v Turecku odkázané predovšetkým na právo preletu a na využívanie vojenských letísk v južnej Anatólii. Na leteckej základni v Incirliku sú už od vojny v Zálive rozmiestnené americké a britské bojové lietadlá. Strategický význam by mohli mať aj letiská v Diyarbakire a v Batmane.
Väčšina pozorovateľov vychádza z toho, že Turecko Spojeným štátom využitie týchto základní neodoprie. Bokom nechce stáť Turecko už aj preto, že má v tejto oblasti i vlastné záujmy. Najväčšou starosťou Ankary je, že po páde Saddáma Hussajna by sa v severnom Iraku mohol vytvoriť samostatný kurdský štát, ktorý by znovu prebudil autonomistické snahy tureckých Kurdov. Gulsov predchodca Bülent Ecevit už kedysi hrozil, že kurdskému štátu v severnom Iraku by v krajnom prípade zabránil aj vojensky. Gul vo svojej prvej zahraničnopolitickej reči oznámil, že okrem snáh o vstup do EÚ sa chce sústrediť hlavne na "strategické partnerstvo s USA". Zadarmo však turecká solidarita nebude. Na diplomatickej úrovni sa už niekoľko týždňov rokuje o tom, ako by protislužba mala vyzerať. Hovorí sa o sume 700 -- 800 mil. dolárov, ktorá by mohla zahŕňať hospodársku pomoc i dodávku nových bojových vrtuľníkov. V americkom Senáte sa takisto diskutuje o úvere americkej strany, ktorým by Turecko financovalo kúpu 40 000 armádnych vozidiel od firmy General Motors. Aj táto objednávka má úctyhodnú hodnotu 4,25 miliardy dolárov. Biely dom sa okrem toho v Kongrese silne zasadzuje o to, aby sa znížilo dovozné clo na turecké výrobky.
Predstavy tureckých vyjednávačov sa však rádovo pohybujú v celkom iných medziach: USA by Turecku mali odpustiť už splatné úvery na nákup zbraní vo výške približne 5 miliárd dolárov. (hn/jg)