V Chorvátsku dnes padla vláda. Rozhodol o tom parlament, ktorý odhlasoval odvolanie bezpartajného premiéra Tihomira Oreskovica. Predseda parlamentu Željko Reiner povedal, že nedôveru premiérovi vyjadrila jasná väčšina zákonodarcov pomerom 125 ku 15 hlasom a že politické strany hneď začnú vyjednávať o novej vláde.
Najväčším kandidátom na nového premiéra je podľa agentúry AFP Zdravko Marić z hlavnej vládnej strany Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ).
Ak sa strany nedohodnú na novom kabinete do mesiaca, bude musieť vypísať prezidentka Kolinda Grabarová Kitarovičová predčasné voľby. Tie by sa mohli podľa chorvátskych médií konať už v septembri.
Tvrdý neúspech nacionalistov
Analytik Žarko Puhovski sa domnieva, že HDZ nedokáže zostaviť nový koaličný kabinet a že budú nové voľby. Podľa analytickej skupiny Eurasia Group ale nové voľby asi nič nevyriešia. "Predčasné voľby len ťažko ponúknu jasnú väčšinu jednej strany, čím sa z roku 2016 stane úplne premárnený čas, ktorý by bol napríklad pre nevyhnutnú daňovú reformu," uviedla skupina.
Chorvátsko sa nachádza vo veľmi zložitej ekonomickej situácii, ktorú sprevádza veľká štátna zadĺženosť a miera nezamestnanosti 15 percent.
Podľa agentúry AFP je pád vlády tvrdým neúspechom nacionalistov, ktorí počas päťmesačného vládnutia vyvolali polemiky zavedením tejto novej členskej krajiny EÚ výrazne doprava. Kabinet okrem iného vyzdvihoval katolícke hodnoty a podľa jeho kritikov sa snažil bagatelizovať zločiny, ktorých sa dopustil pronacistický režim v krajine za druhej svetovej vojny.
Očakávaný pád
K dnešnému hlasovaniu v parlamente vyzvala sama HDZ podpredsedu vlády Tomislava Karamarka. Zvrhnutie vlády sa teda očakávalo, hlavne potom, čo najväčšie opozičné zoskupenie v zákonodarnom orgáne Sociálnodemokratická strana (SDP) v stredu oznámila, že bude tiež hlasovať za odvolanie premiéra.
Dlhotrvajúcu krízu koaličnej vlády, ktorá začala činnosť až na konci januára, spôsobila aféra okolo podpredsedu Karamarka. Chorvátsky denník Nacional v máji obvinil Karamarka z konfliktu záujmov.
Jeho manželka totiž údajne dostala za konzultačné služby 60 000 eur od lobistov maďarského ropného koncernu MOL, ktorý spolu s chorvátskym štátom ovláda chorvátsku rafinériu INA. Karamarkov konflikt záujmov potom potvrdil aj príslušný chorvátsky dozorný úrad.
Karamarko už na začiatku júna oznámil, že predloží návrh na odvolanie Oreskovica, ktorý nie je členom ani HDZ ani menšej koaličnej strany Most a do čela kabinetu sa po zložitých povolebných vyjednávaniach dostal ako nestraník.