V uvedenej knihe o Spojených štátoch amerických hovoríte ako o "probléme". Ste proti Amerike?
- Nie, naopak, Američanov som vždy obdivoval, minimálne do čias skončenia studenej vojny. Dnes by som sa označil za "Postameričana", t. j. za niekoho, kto stratil vieru v túto veľmoc.

Nie sú však USA po víťazstve nad Irakom v priaznivejšej situácii ako kedykoľvek inokedy?
- To sa len zdá. V skutočnosti je Irak pre USA tým, čím bol Afganistan pre Sovietsky zväz - začiatkom konca. Keď som v roku 1976 predpovedal zánik Sovietskeho zväzu, nikto mi nechcel veriť. Dnes Američania majú tie isté symptómy ako vtedy Rusi: politika je slepá voči realitám a aj hospodárstvo je ideologicky zaslepené. V USA sa rozšírilo falošné sebavedomie ako kedysi v ZSSR.

O čo sa opierate pri tomto tvrdení?
- Účtovné škandály s falšovaním bilancie spoločností ako Enron, WorldCom alebo Andersen ukázali, že neomylnosť amerického hospodárstva je len mýtom. Avšak aj bez týchto škandálov je ekonomická sila USA len fikciou. Pozrite sa napríklad na obchodnú bilanciu! Je dôkazom, že USA sa stali hospodársky závislé. Nie sú závislé len od dodávok surovín z Blízkeho východu, ale aj priemyselného tovaru z Japonska alebo Nemecka.

To je síce pravda, ale politicky a vojensky táto mocnosť triumfuje.
- Zdanlivo. Vojensky majú Američania v Iraku podobné problémy ako Rusi v Afganistane - alebo ako Napoleon v Egypte. A politicky urobili chybu, urážlivo sa správali k strategicky dôležitým partnerom. Uvediem len Nemecko, Francúzsko, Turecko...

Berlín a Paríž sa však práve usilujú o zmierenie.
- Iste - a to je aj rozumné. Pretože Irak sa nepočíta. Čo sa počíta, to je hospodárstvo, euro, rozšírenie Európskej únie. Zabránila azda Poliakom a Čechom vojna proti Iraku, aby vstúpili do Európskej únie? Nie! Oslabila euro? Nie! Američania musia byť strašne nahnevaní. Keď sa zrútil Sovietsky zväz, zdalo sa, že Amerika je všemocná. Teraz však je jasné, že koniec komunizmu prospel predovšetkým Európe - Európsku úniu obdaroval, napríklad, stomiliónom nových spotrebiteľov. Z amerického hľadiska je to niečo odstrašujúce. Preto sa prezident Bush pokúša o rozštiepenie Európy.

Mali by Berlín a Paríž vyslať vojakov do Iraku?
- Len to nie! Neexistuje nijaký dôvod, aby Francúzsko a Nemecko vystupovali v Iraku aktívne. Bush musí zodpovednosť niesť sám. A ani by sme sa nemali pokúšať oslavovať Ameriku ako vojenského obra. Zbrojenie nie je pre Európu také dôležité, nám nehrozí nijaká vojna. Európska únia potrebuje oveľa aktívnejšiu hospodársku politiku. Nemecko musí pritom kráčať vpredu, najlepšie spolu s Francúzskom a Talianskom. Skutočné problémy tohto sveta nie sú vojenskej, ale hospodárskej povahy. (hn/gaf)