Podozriví zažívali mučenia, takzvané falošné pohreby a kvôli poníženiu potom museli tiež nosiť plienky. Nad brutálnosťou výsluchov sa podľa dokumentov pozastavoval aj vtedajší prezident George W. Bush, píše portál iDNES.cz.
"Rozšírená forma výsluchu"
Materiály CIA zverejnila na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám po žiadosti organizácie American Civili Liberties Union.
Agenti CIA v nich mučenie väzňov označujú za "rozšírenú formu výsluchu". Ten sa skladal napríklad z fackovania, či umiestňovania väzňov do veľkých boxov s chrobákmi. Podľa dokumentov však bolo dôležité, aby títo chrobáci boli neškodní.
Po psychologickej stránke patrilo k najtvrdším trestom falošné pochovávanie zaživa, píše CNN. Väzeň bol pri ňom umiestnený do dreveného boxu predstavujúceho rakvu, v ktorej však boli vyvŕtané malé otvory, aby sa vypočúvaný neudusil. V dokumente zo 7. júna 2006 sa nad brutálnosťou pozastavoval aj Geroge W. Bush.
Mimo dôkladného popisu výsluchov dokumenty obsahujú tiež pasáže, v ktorých pracovníci CIA obhajujú kontroverzné mučiace praktiky. "Veríme, že informácie získané týmito postupmi sú hlavným dôvodom, prečo al-Kájda od 11. septembra 2001 nepodnikla na západné veľmoci žiadny veľký útok," uviedol jeden z pracovníkov CIA.
"Dlhodobá psychická újma"
V materiáloch je ďalej ospravedlňované využitie kontroverzného waterboardingu či obliekanie väzňov do detských plienok z "dôvodov ich poníženia". "Tieto metódy obsahujú fyzický a psychický nátlak mimo zavedené štandardy," uvádza CIA. O bezpečnosť väzňov sa pri mučení vždy mal starať lekár a psychológ. Tí mali zabezpečiť "prerušenie výsluchu v prípade, že zadržiavanému hrozí dlhodobá psychická alebo fyzická ujma".
Dokumenty zmieňujú tiež niekoľko prípadov zadržiavania ľudí, u ktorých sa však nepreukázala príslušnosť k teroristickým organizáciám ani žiadne ďalšie priestupky proti zákonu.
Prepierané je napríklad meno nemeckého občana Khalida al-Masrího. Materiály priznávajú, že bol niekoľko mesiacov neoprávnene zadržiavaný, a to aj potom, čo CIA zistila, že na to nemá "žiadne legislatívne prostriedky".
Jeden z materiálov sa venuje smrti ozbrojenca Gula Rahmana v jednom z amerických detenčných miest v Afganistane. Rahman bol v zajatí mučený sústavnou hlasnou muzikou, nedostatkom spánku, nosením plienok a pobytom v "extrémne chladnej cele". Podľa reportu zomrel na podchladenie.
Guantánamo a tvrdý prístup Trumpa
Tvrdým prístupom k väzňom sa preslávila najmä americká väznica na základni Guantánamo, ktorá bola zriadená pred 14 rokmi. Určená bola najmä pre podozrivých z účasti na teroristických útokoch na Spojené štáty zo septembra 2001. Veľkú väčšinu zadržiavaných nakoniec nikdy neobvinili a prepustili.
Podľa amerických advokátov mnohí z nich roky nemali ani prístup k právnym službám. Už správa amerického Senátu z roku 2014 uviedla, že CIA v rokoch po útokoch na USA z 11. septembra 2001 používala waterboarding a ďalšie tvrdé metódy na vypočúvanie údajných teroristov. Tieto postupy opakovane kritizujú organizácie na ochranu ľudských práv.
Podľa republikánskeho kandidáta na prezidenta Donalda Trumpa však práve mučenie a waterboarding funguje. Trump obhajoval neľudské vypočúvacie metódy počas kampane niekoľkokrát. Vo februári napríklad vyhlásil, že americkí vyšetrovatelia by mali zájsť ešte oveľa ďalej. "Mali by sme byť dôraznejší, než je waterboarding. Taký mám dojem," povedal vtedy.