Agresori pritom bývajú nielen fundamentalisti medzi utečencami, ale aj dozorcovia. Obete sa preto často boja prípady nahlásiť.
„Nie každý sa chce nechať integrovať. Máme tu dosť ľudí, ktorí si žijú svoj život tak, ako sú na to zvyknutí z domova,“ hovorí Rosemarie Peltierová, ktorá vedie utečeneckú ubytovňu neďaleko Stuttgartu. „To je ale problém, pretože takýto ľudia až fanaticky lipnú na svojom náboženstve a neberú ohľady na to, ako to chodí v Nemecku.“
Kresťanskí utečenci v ubytovniach často zažívajú násilie od fundamentálnych moslimov, aj arabských zamestnancov bezpečnostných služieb, ktorí majú dohliadať na dodržiavanie poriadku. Koľko prípadov sa ale deje, nikto nevie. Obete si to totiž zo strachu nechávajú pre seba, boja sa, že by začali mať problémy s políciou, že by sa tým ohrozilo ich azylové konanie, alebo že by si moslimov ešte viac popudili proti sebe.
Vraj som zlý človek
Wasem Sabagh je dvojitý utečenec. Prvýkrát utiekol zo Sýrie, druhýkrát z cirkevnej ubytovne pre migrantov. „Ten muž bol radikálny moslim. Oslovil ma, keď zistil, že som kresťan, a hovoril mi, že som zlý človek. Prečo vraj nerobím toto a toto, prečo neverím v Boha, prečo jem bravčové,“ rozpráva plynulou angličtinou zhruba päťdesiatročný muž v dokumentárnej relácii televíznej stanice ZDF.
„To pre mňa bola nepríjemná skúsenosť. Myslel som si totiž, že som konečne v krajine, kde sa ľudia navzájom rešpektujú. Udrel ma a chcel som zavolať políciu. Na to mi povedal - pokojne si ju zavolaj, to sú tak či tak samé ženské.“
Strážcov objektu väčšinou tvoria Arabi, ktorí majú zázemie vo „veľkorodinách“ usadených v Nemecku. „S ostatnými moslimami vychádzajú dobre, niekedy im napríklad pomôžu sprostredkovať bývanie. Všetci ostatní, predovšetkým kresťania, ale majú smolu,“ rozpráva bez udania mena denníku Die Welt muž, ktorý v dvoch ubytovniach vyučuje nemčinu. „Raz som napríklad hovoril s mužom, na krku mal malý krížik. Keď si všimol, že sa na neho muž z ochranky zlostne pozerá, rýchlo si zapol gombíky až ku krku.“
Súd len výnimočne
K poslednému zaznamenanému prípadu násilia došlo nedávno. V Hamburgu ide pred súd 23-ročný Afganec obvinený z pokusu o zabitie svojho spolubývajúceho z Iraku. Podľa obžaloby ho zbil tyčou do bezvedomia potom, čo zistil, že prijal kresťanstvo. To je ale výnimka, k súdnym procesom v takýchto prípadoch dochádza len výnimočne.
Kresťanská organizácia zameraná na ľudské práva Open Doors sa pokúsila zostaviť aspoň približnú štatistiku podobných prípadov. Jej zistenia sú, že s obťažovaním pre vieru sa v utečeneckých ubytovniach stretlo 88 percent kresťanov, 49 percent bolo šikanovaných dozerajúcim personálom a 37 percent bolo fyzicky napadnutých.
Vzorka respondentov však z technických dôvodov nie je reprezentatívna a nemožno ho rozšíriť na celé Nemecko. Podobné problémy majú tiež ateisti, jezídi a vyznávači okrajových náboženských smerov.