Nemecký Spolkový snem dnes označil masakre Arménov Osmanskou ríšou v roku 1915 za genocídu. Schválená rezolúcia priznáva, že svoj diel zodpovednosti za vtedajšie udalosti nieslo aj Nemecko ako spojenec Osmanskej ríše, ktoré o masakroch vedelo, ale nezasiahlo proti nim.
Poslanci zdôraznili, že rezolúcia neznamená obviňovanie súčasnej tureckej vlády. Ankara sa vopred proti označeniu udalostí z roku 1915 za genocídu dôrazne ohradila.
Rezolúciu podporila veľká väčšina poslancov zo všetkých parlamentných frakcií. Proti hlasoval jediný z nemeckých zákonodarcov. Rokovanie Spolkového snemu sledovala v galérii pre hostí veľká skupina Arménov, ktorí po hlasovaní zdvihli papiere s nápisom "Ďakujeme".
Koniec dobrých vzťahov?
Turecko odvolalo svojho veľvyslanca v Nemecku na konzultácie. Podľa agentúry Reuters to oznámil turecký premiér Binali Yildirim. Zároveň si turecké ministerstvo zahraničia predvolalo nemeckého chargé d'affaires v Ankare na podanie vysvetlenia.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v prvej reakcii povedal, že rezolúcia bude mať vážne dôsledky na turecko-nemecké vzťahy a že sa turecké vedenie poradí, ako na rezolúciu odpovie.
Turecký premiér Binali Yildirim vyjadril názor, že "chybné rozhodnutie" nemeckého parlamentu má na svedomí "rasistická arménska lobby".
Podpredseda vlády Numan Kurtulmuş označil hlasovanie nemeckého parlamentu za "historickú chybu". "Ide o tému, kde by sa na záveroch mali zhodnúť vedci a historici, nie politici a parlamenty," povedal a dodal, že Ankara rezolúciu považuje za neplatnú a neúčinnú.
Vyrovnanie sa s minulosťou
Poslanci pri prerokúvaní rezolúcie zdôraznili, že nechcú obviňovať vládu Turecka, ktorá je nástupníckym štátom Osmanskej ríše.
"Je potrebné zdôrazniť, že súčasná turecká vláda nie je zodpovedná za to, čo sa stalo pred sto rokmi. Má však zodpovednosť za to, ako sa s vtedajšími udalosťami bude zaobchádzať ďalej," povedal predseda Spolkového snemu Norbert Lammert. "Som presvedčený, že označenie minulosti pravými slovami neohrozí naše vzťahy s Tureckom," podotkol tiež.
"Nerokujeme tu o akomkoľvek odsudzovaní Erdogana. Táto rezolúcia je apel na to, aby konečne boli dôsledne spracované vtedajšie udalosti. A je potrebné, aby sa na tom podieľali obe strany, ako Turecko, tak Arménsko," povedal podpredseda poslancov vládnej sociálnej demokracie (SPD) Rolf Mützenich.
"Jedine ten, kto sa prizná k vlastným chybám v minulosti, ich môže prekonať," povedal poslanec Kresťanskodemokratickej únie (CDU) kancelárky Angely Merkelovej Franz Josef Jung. Podľa neho má Nemecko skúsenosť s tým, že spracovanie temných stránok minulosti môže pomôcť k urovnaniu vzťahov so susedmi.
Nemecká spoluzodpovednosť
Predseda Zelených Cem Özdemir, ktorý je tureckého pôvodu, zdôraznil, že Nemecko malo ako niekdajší spojenec Osmanskej ríše podiel zodpovednosti na vraždení Arménov. Má preto podľa neho morálnu povinnosť usilovať o urovnanie vzťahov medzi Tureckom a Arménskom.
Turecko krok Spolkového snemu kritizovalo. Premiér Binali Yildirim dnes v prejave pred členmi vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) vyhlásil, že hlasovanie v Spolkovom sneme bude skúškou priateľstva medzi Nemeckom a Tureckom. Kriticky sa k nemeckej rezolúcii vyjadril aj Erdogan.
Masakry Arménov počas prvej svetovej vojny za genocídu oficiálne uznali viac ako dve desiatky krajín, vrátane Francúzska, Ruska alebo Argentíny. Príslušnú rezolúciu prijal aj Európsky parlament a tiež pápež František vlani hovoril o genocíde.
V Turecku je použitie termínu genocída na označenie udalostí z roku 1915 trestné a Ankara kritizuje krajiny, ktoré tento termín používajú. Masakry, pri ktorých prišlo o život asi 1,5 milióna Arménov, považuje Ankara za "bežné incidenty, ktoré sa stali v podmienkach prvej svetovej vojny a mohli sa prihodiť v akejkoľvek inej krajine a spoločnosti".