Bosna, Kosovo, Kuvajt, Irak, Afganistan. Tam všade pôsobil ako vojenský kaplán nový plzenský biskup Tomáš Holub. Priznáva, že stretnutie s brutálnym zlom, ktoré sa vysmieva dobru, ho priviedlo až na hranu straty viery.
Na miestach, kde Tomáš Holub v minulosti pôsobil, sa odohrávali mimoriadne drastické udalosti, kvôli ktorým aj zapochyboval o Božej vôli.
"Stretnutie so skutočným, brutálnym, premysleným zlom pre mňa bola úplne nová skúsenosť. Duchovne to pre mňa bola obrovská výzva. Pýtal som sa sám seba, či náboženstvo nie je len barličkou, ktorá sa ponúka vždy až päť minút po dvanástej," priznáva Tomáš Holub.
Mal vraj dilemu, či kresťanstvo nie je len kultúrny fenomén Európy, ktorý nemá celosvetový rozmer. Ďalším problémom pre neho bolo brutálne zlo, ktoré sa vysmieva dobru, na čo narážal v Iraku. "To boli dve záležitosti, ktoré som riešil veľmi dramaticky. Povedal by som až na hrane straty viery. "
Čo však prevážilo v prospech viery, keď sa jej kňaz nevzdal? "To je ťažké povedať, aby to nevyznelo ako fráza, a tak o tom nerád hovorím. Pre mňa boli asi základné dve veci. Jednou z nich bola myšlienka na Kristovo utrpenie, ktoré bolo tiež spojené so zlom. To znamená, že aj to zlo je súčasťou príbehu, ktorému veríme," hovorí Holub a dodáva, že pre neho bolo moc dôležité, že s realitou brutálneho a cynického zla sa Biblia a Kristov príbeh zásadne vysporiadavajú.
"Druhá vec bola intímna otázka modlitby, v ktorej som dostal duchovné uistenie, že to nie je iba rozprávka a že vzkriesenie, na ktorom všetko stojí, nie je len dodatočná útecha slabších," podotkol Tomáš Holub.