Kyjevské sídliská sa podľa štatistík mali dávno zmeniť na chudobné slumy. Príjmy mnohých ľudí zaostávajú za výdavkami, ktoré patria do kategórie "nevyhnutné". Napriek tomu domy stoja, na uliciach je čisto, ľudia sú slušne oblečení, a keď vás pozvú na čaj, dostanete aj lacnú sušienku. "Našla som ju pri kontajneri," hovorí s úsmevom pani Oxana potom, čo som sa do pišingru s chuťou zahryzla.

Pes Svetlany Vladimirovny má dvadsať rokov. Vyzerá na menej. "Nežerie, kým nejdeme na cintorín. Chodíme každý deň," usmeje sa asi štyridsaťpäťročná žena. Okopáva hrob preplnený nevkusnými pestrofarebnými umelými kvetmi, do ktorých sú zastrčené desiatky plyšových zvieratiek. Niektoré sú vyblednuté od dažďa a vetra.

Nataša sa Svetlane Vladimirovne narodila v roku 1988. "Bola slabučká, ale inak zdravá," hovorí. "Ja som vtedy pracovala ako úradníčka na miestnom národnom výbore. Manžel bol vodičom nákladného auta. Žili sme si dobre, za dva roky sme mali druhú dcéru. "

Typická šťastná sovietska rodina. Usadili sa neďaleko Černihiva a začali šetriť dievčatám na byty. Keď bolo Nataši dvadsaťštyri, diagnostikovali jej rakovinu. "Celé brucho mala plné metastáz," hovorí Svetlana. "Najskôr ju liečili v nemocnici v Černihive. Museli sme platiť stovky dolárov za lieky, jedlo, injekcie. Prvá operácia nás stála 23-tisíc dolárov."

Korupcia životnou nutnosťou

Ťažko vnímať sumu 23-tisíc dolárov ako klasický úplatok. Prevažná časť peňazí je určená, a tiež čestne utratená, za zahraničné lieky, kvalitné medikamenty proti bolesti, za jedlo, ktoré v množstve nemocníc už zadarmo nemôžu poskytovať, za protézy, za všetko, čo lekári ku zložitej operácii potrebujú, ale v okresnej nemocnici to nemajú. Niekedy si doktori pre seba ani žiadne peniaze nenechávajú. Inokedy sa podelia - doktor v okresnej nemocnici poberá okolo troch až piatich tisíc hrivien (za jedno euro dostanete približne 29 hrivien).

Mlieko v obchode vyjde na 18 hrivien, instantná káva na 120, za maslo zaplatíte viac ako 30 hrivien. Ak človek býva vo svojom byte, v okresnom meste či na okrajovom kyjevskom sídlisku, zaplatí za komunálne poplatky asi 1500 hrivien. Ak si byt ešte musí prenajímať, potrebuje mnohonásobne vyšší plat, než je ten, ktorý dostáva lekár.

Korupcia je v niektorých prípadoch životnou nutnosťou. Nakoniec aj kyjevský úradník pracujúci na ministerstve poberá šesť tisíc hrivien, čo je v hlavnom meste čiastka pre bežný život absolútne nedostatočná. Je potrebné si nejako privyrobiť. "Vedľajšie" príjmy mnohých Ukrajincov mnohonásobne presahujú tie oficiálne.

Rodičia Nataše vedeli, že zaplatiť musia, inak ich dcéra nedostane kvalitnú liečbu. "Peniaze na operáciu som vzala z úspor na byt. Verila som, že mi to dcéru zachráni. Nasledovala druhá operácia, ale to už sme videli, že z nás lekári len ťahajú peniaze."

Nemocnice dostávajú len pätinu prostriedkov, ktoré potrebujú na bežnú prevádzku. V niektorých je zima, nie sú obväzy, niet drahých liekov, ktoré potrebujú onkologicky chorí. Na rozdiel od poľnohospodárstva a niektorých priemyselných odvetví je zdravotníctvo na Ukrajine zúbožené a tesne pred kolapsom.

Pred hranicou hladu

Rodičia si začali požičiavať od známych i od úžerníkov. Muž jedného dňa zbalil svoje veci a zmizol navždy. "Keď som posledný deň pri Nataške sedela, povedala mi: Otec to už asi nevydržal, však? Potom umrela," spomína Svetlana.

Mladšia dcéra odišla s manželom do Kanady a odtiaľ každý mesiac posiela trochu peňazí matke. Tá má dôchodok 950 hrivien. Za elektrinu, vodu a odpad platí mesačne 1000 hrivien. Upratuje v jednej reštaurácii, čo zarobí, ide na splácanie dlhov. "Ešte musím ušetriť na pomník. Potom počkám, až umrie môj psík Pik, a odídem za vnukmi do Kanady. Odtiaľ budem tie dlhy vracať, ale neviem, či to do konca života stihnem."

Podľa vyhlásenia ukrajinského prezidenta Petra Porošenka Ukrajina za posledných 15 rokov dokázala trikrát znížiť počet chudobných. HDP na hlavu však v roku 2015 dosiahol iba 2200 dolárov. Podľa expertov časopisu Slovo i Dilo fakticky Ukrajinci od Majdanu schudobneli trikrát a niektoré kategórie občanov sa blížia k hranici, za ktorou je hlad. "V najbližšej dobe nie je dôvod očakávať zlepšenie. Civilizovaný svet podporuje Ukrajinu finančne. Ale zatiaľ výsledky tejto podpory nie sú na živote prostého Ukrajinca zrejmé," hovorí ukrajinský ekonóm Andrej Novak. A má pravdu.

Viac ako 50 percent príjmov ukrajinská rodina utratí za jedlo. Za chudobného je považovaný ten, kto poberá menej ako 1,90 dolára denne. Takých ľudí žije teraz podľa ukrajinských štatistík v krajine sedem miliónov. Patrí medzi nich aj Oxana. Celý život učila v hudobnej škole. Má dôchodok rovnaký ako väčšina ukrajinských penzistov - 1200 hrivien.

"Mala som nejaké úspory, ale teraz z nich každý mesiac kúsok ubudne," hovorí, keď mi ponúka k čaju namiesto cukru cukríky. Červená sa, ale neprotestuje, keď jej prinesiem stredne veľký nákup, ktorého cena predstavuje polovicu jej dôchodku.

Sama každý večer vyráža do supermarketov, kde číha na zľavy. Objavujú sa ku koncu zatváracej doby. Personál nahádže do kovových košov všetko, čo už na druhý deň nemôžu predať, pretože je buď na prvý pohľad zrejmé, že potravina má najlepšie chvíle života za sebou, alebo dátum spotreby varuje pred konzumáciou. "Niekedy musím napríklad syr dobre okrájať, keď je to mäso alebo saláma, omyjem ho vodou či sódou a potom sa väčšinou zbaví takého zatuchnutého zápachu. Pokazené to ale nie je, nič zelené alebo plesnivé ..." uisťuje ma.

Najlepšie byť ministrom

Pri koši so zľavneným tovarom čaká na to, čo sem personál prinesie, dvadsiatka starších ľudí. Hovoria so mnou ochotne. Starček o palici v klobúku vyhlási, že je inžinier a jeho syn je lekár, ale že keby si mohol vybrať, bol by politik. Nedávno si v časopise prečítal, že bývalý minister spravodlivosti Pavel Petrenko si za rok zarobil 3,8 milióna hrivien. K tomu ďalší milión a pol mu pristál na účtoch zo zahraničia.

Starý pán má pravdu. Príjmy ministrov boli zverejnené a šokujúca na nich nie je ich výška, ale to, ako sú vzdialené od príjmov bežných. Dôchodca za rok dostane asi 12 tisíc hrivien, a minister päť miliónov, aj keď jeho plat na tom nemá zásadný podiel.

Alexandra, ktorá žije v malej dedine na brehu Dnepra na sever od Kyjeva, má ešte nižší dôchodok, ako má Oxana - 980 hrivien. Nie je ale ani zďaleka tak depresívna a naštvaná. Býva na dedine a prakticky všetko, čo potrebuje k zahnaniu hladu, si vypestuje. Má jednu kravu, veľa sliepok a príbuzných, ktorí si navzájom vypomáhajú. Práve rodiny, dače a záhony mnohých Ukrajincov zachraňujú pred skutočnou chudobou, kedy už nie je ani na základné potraviny.

V meste si v poslednej dobe zase bohatší ľudia zvykli dávať vedľa kontajnerov jedlo, ktoré im zostalo, a potom súťažia dôchodcovia so psami a mačkami, kto sa k nemu dostane skôr. Niekedy sa tam dá nájsť aj čokoládová sušienka.