Pán viceprezident, sú už reformátori v Iráne na konci so silami?
- Nie, reformy u nás sa v podstate ešte len začali. A ľudia s nimi súhlasia.
Ako chce reagovať Irán na americký tlak?
- Voči USA musíme zaujať nový postoj. V istom zmysle sú Američania v dôsledku ich prítomnosti v Afganistane a v Iraku už našimi susedmi. Musíme sa s tým zžiť.
Ako by to malo vyzerať v praxi?
- Amerika sa v dnešnom svete nespráva práve civilizovane. Ak by sme mali čeliť útoku, naša obrana bude jednotná. Ale skôr, ako by k tomu došlo, nesmieme poskytnúť Američanom nijakú zámienku. V zahraničnej i vo vnútornej politike musíme byť realistami. Dobrou cestou na otupenie hrotov americkej kritiky je poskytnutie väčších občianskych slobôd našim občanom vrátane slobody tlače. Tak, napokon, získajú občania lepší vzťah k samotnému štátu.
Môže byť Irán aj modelom pre Irak?
- Iracký ľud nech sa rozhodne sám. Čo je funkčné v tejto krajine, nemusí byť inde. Ale len v demokratickom systéme si ľudia vytvoria dôveru v boha.
Od revolúcie už uplynulo vyše dvadsať rokov. Môže teokracia fungovať?
- Ak cirkev obmedzuje osobnú slobodu ľudí, odvrátia sa od nej. Ako moslim som znepokojený, keď vidím extrémy, ku ktorým dochádza v mene viery. Veď také niečo škodí nielen môjmu náboženstvu, ale aj mojej vlasti.
Popri zahraničnopolitických problémoch zápasí Irán aj s niektorými vnútropolitickými ...
- Našou prioritou je vytváranie nových pracovných miest, a to aj pre razantný prírastok obyvateľstva. Skôr sme zápasili so vzdelávacou krízou, dnes s krízou na pracovnom trhu. Potreby mladej generácie nemôžeme odsúvať. Naše hospodárstvo je preto naliehavo odkázané na zahraničné investície. (hn/gaf)