Mnoho z útočníkov, ktorí sa podieľali na útokoch v Madride, Paríži alebo Bruseli, pochádzalo z dedín ležiacich v hornatej oblasti severného Maroka. Pre Rif to nie je žiadna novinka. Zločinci tu hľadali útočisko už dávno v histórii.
Od chvíle, keď teroristi zaútočili v centre Paríža, začali si vyšetrovatelia aj novinári spájať body na mape európskeho terorizmu a hľadať ohnisko nebezpečenstva.
Marcový útok na bruselské letisko len potvrdil linky medzi bydliskami teroristov v bruselskej štvrti Molenbeek a Schaerbeek a parížskym predmestím. Mapa Európy začala pod spojnicami bodov, kde teroristi žili alebo chvíľu bývali, vyzerať ako obraz od Jacksona Pollocka. Napriek tomu jej chýbala jedna zásadná súvislosť - napojenie na hornatý región v severnom Maroku.
Podľa webu Foreign Policy prebýva srdce svetového teroru v tamojšom pohorí Rif. Hornatý región, ktorého názov v preklade znamená "koniec úrodnej pôdy", poskytoval úkryt povstalcom či rebelom už dávno v histórii. V oblasti rozprestierajúcej sa od pobrežných miest Tanger a Tétouan na západe po hranicu s Alžírskom na východe našli svoje útočisko pestovatelia marihuany, pašeráci hašiša aj povstalci rebelujúci proti vláde.
Rif vždy poslúžil ako úkryt pred zvrchovaným dohľadom autoritatívnej moci. Deti, ktoré sa tu narodia, sú potom ľahko vtiahnuté do kriminálnych sietí a radikalizované. Keď sa dostanú do Európy, funguje pôvodné domovské prostredie ako ideálna väzba na organizovaný zločin.
Prvýkrát sa o marockých horách začalo hovoriť v súvislosti s útokom teroristov v Madride v roku 2004, kedy pri bombových útokoch na španielske vlaky zomrelo celkom 191 ľudí a ďalších 2 057 bolo zranených. Útočníci pochádzali takmer bez výnimky z pobrežného mesta Tétouan ležiaceho pri Stredozemnom mori.
Najprv na Blízky východ, potom do Európy
Keď miesto navštívila o tri roky neskôr reportérka New York Times Andrea Elliotová, narazila hneď na niekoľko príbehov rozprávajúcich o mladíkoch, ktorí sa dali na dráhu džihádu. "Do konca minulého roka odišlo minimálne osem mužov z Tétouanu do Iraku. Dúfali, že sa stanú mučeníkmi a budú bojovať proti americkej okupácii, ako uviedli marocké úrady. Päť z nich pritom vyrastalo vedľa seba v jednom bloku, pretekalo v rovnakých uličkách a behalo okolo rovnako bielo natretých domov," napísala vtedy Elliotová.
Spojenia, ktoré na miesto upozornili v roku 2004 v Madride, sa znovu pripomenuli o pár rokov neskôr. Z Tétouanu pochádzal aj 25 ročný Ajúb Chazzání, ktorý v auguste 2015 strieľal v rýchlovlaku z Amsterdamu do Paríža a zranil troch ľudí.
V útoku mal prsty aj jeden z najznámejších európskych teroristov, Abdelhamid Abaaoud, ktorý neskôr zrežíroval aj útoky v Paríži. Abaaoud hoci pochádzal z Maroka, nemal väzby priamo na oblasť Rif. Rodičia sa narodili v južnej časti severoafrického štátu.
To však už neplatí pre ďalšieho z parížskych útočníkov, bratov Abdeslamovcov, ktorí útočili vlani v Paríži. Ich rodičia pochádzali z dediny Bouyafar, v provincii Nador ležiacej v neslávne preslávenej marockej oblasti. Aby mali ich deti lepšie vyhliadky ako oni, utiekli v polovici 20. storočia za prácou do susedného Alžírska. Vďaka pobytu na vtedy ešte francúzskom území, získali Abdeslamovci francúzske občianstvo a mohli sa ľahšie presunúť do Európy a neskôr usadiť v Belgicku.
Namiesto stabilnej práce a lepšieho života sa však ich deti pridali v dospelosti k teroristickej skupine islamistov. Tridsaťjedenročný Brahim Abdeslam sa odpálil na parížskom bulvári Voltaire a mladšieho Salaha zadržala polícia minulý mesiac v Bruseli.
Kľúčové stretnutie na bruselskom predmestí
Keď len o niekoľko dní po jeho zatknutí zaútočili teroristi na bruselské letisko, ukázalo vyšetrovanie späť na marocké hory, odkiaľ pochádzal aj Najim Laachraoui, ktorého pri útoku na letisku zachytili kamery. Laachroui sa narodil v mestečku Ajdir na severe Maroka, ale väčšinu života strávil v bruselskej štvrti Schaerbeek. Podľa priateľov a rodiny žil úplne pokojne, až kým neodišiel v roku 2013 do Sýrie a nepridal sa k Islamskému štátu.
Bruselské predmestie poslúžilo pre marockých mladíkov inšpirovaných islamizmom ako inkubátor. Ich rodičia, ktorí do Belgicka prišli po druhej svetovej vojne, totiž čelili úplne iným podmienkam. Belgicko vtedy uzavrelo bilaterálne dohody s africkými krajinami, juhoeurópskymi štátmi aj Tureckom, na základe ktorých získali novo prichádzajúci imigranti pracovné povolenie a možnosť priviezť si rodinu, ako píše web Migration Policy.
Bol pre nich dostatok práce v továrňach a baniach. Ich deti už také šťastie nemali. Teraz tvoria imigranti alebo ich potomkovia štvrtinu belgickej populácie a nezamestnanosť rastie. Posledné roky nemá prácu okolo 20 percent mladých Belgičanov a u imigrantov je číslo ešte podstatne vyššie.
Medzi nespokojnými marockými prisťahovalcami sa tak ľahko začali šíriť myšlienky džihádu, ktoré pomáhali zasiať imámovia z mešít. Podporili ich však aj pramene nabádajúce k svätej vojne, ktoré si Maročania s rodnou arabčinou mohli ľahko prečítať.
Rif je len spojenie, nie znamienko rovnosti pre terorizmus
Belgické úrady uvádzajú, že komunita ľudí z pohoria Rif je poznamenaná bezprávím a agresívnou kmeňovou kultúrou. Imigranti si do Belgicka priviezli svoje tradičné hodnoty, chápanie práva aj pravidlá správania rovnako ako rokmi podporenú nedôveru v štátnu moc. Napriek tomu Foreign Policy varuje pred stereotypizáciou tamojších obyvateľov. Nemožno na všetkých pozerať ako na teroristov. V Európe žije veľa imigrantov zo severného Maroka, ktorí sa integrovali a začali nový život.
Príkladom môže byť starosta Rotterdamu Ahmed Aboutaleb. Do krajiny sa prisťahoval keď mal 15 rokov a teraz ho na čelo druhého najväčšieho holandského mesta dosadili voliči už druhýkrát. Aboutaleb má povesť prostorekého politika, ktorý sa nebojí hovoriť otvorene. Rozruch vyvolal minulý rok, keď povedal, že moslimovia, ktorým sa v Európe nepáči, si môžu zbaliť veci a odísť.
"Nepáči sa vám tu, tak vypadnite," citoval jeho slová týždenník New Europe. Podľa Aboutaleba treba predchádzať riziku radikalizácie tým, že sa integruje moslimská komunita do spoločnosti. "Zabudnite na európsku islamofóbnu bielu pravicu aj na politicky korektnú ľavicu. Môžu sa hádať a sporiť vo svojich salónoch a štúdiách. Túto bitku treba vyhrať v uliciach, od Molenbeeku do Tétouan," uviedol.