Poničená jadrová elektráreň v Černobyle na snímke z mája 1986 Letecký pohľad na vybuchnutý reaktor jadrovej elektrárne Černobyľ v apríli 1986.
Čechoslováci však žiadne varovanie pred rádioaktívnym mrakom nedostali. Médiá, ktoré kontroloval režim, boli na tieto informácie skúpe. Ako sa však neskôr ukázalo, komunistickí predstavitelia tým išli sami proti sebe. U ľudí totiž stratili dôveru, píše český portál idnes.cz.
29. apríl 1986, utorok. Nočné správy Československej televízie vysielajú krátku správu o havárii jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyle. Nasledujúci deň sa kratučká informácie pretlačí aj do novín. Editor ju umiestni do dolného rohu druhej strany denníka Slobodné slovo a doplnil poznámkou, že v USA bolo len v roku 1979 zaznamenaných 2 300 havárií, porúch a chýb.
Asi takto vyzeralo informovanie Čechoslovákov o donedávna najhoršej havárii jadra. Jej dopadom sa až neskôr vyrovnala tragédia v japonskej Fukušime, kedy po zemetrasení a následnom cunami v roku 2011 došlo k výbuchom reaktorov v jadrovej elektrárni.
Lenže zatiaľ čo o dianí v Japonsku vedeli všetci včas, o Černobyle Čechoslováci čítali, až keď bolo najväčšie nebezpečenstvo preč. Od havárie uplynuli štyri dni a rádioaktívny mrak, ktorý do ovzdušia vyniesol výbuch reaktora, opúšťal ČSSR.
"Je nepekným znakom vtedajšej doby, že v týchto končinách boli ľudia menej znalí. hlavne občania socialistických štátov ako Poliaci, Maďari, Rumuni a do značnej miery aj Rusi, Ukrajinci a Bielorusi. Najmenej informácií mali práve občania Československa, "hovorí Miroslav Vaněk z českého Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied. Médiá podľa neho situáciu nevyhodnotili ako dramatickú a viac poukazovali na "buržoáznu antisovietsku a antisocialistickú hystériu". Tá podľa režimu mala za cieľ spochybniť celý československý jadrový program.
Mapa zobrazuje celkový nakumulované spád cézia 137 v Európe následkom katastrofy v Černobyle. Dáta pochádza z databázy REM (Monitorovanie rádioaktivity v životnom prostredí).
Vládnuci aparát sa viac sústredil na prípravy Sviatku práce ako na informovanie občanov. Objektívnych správ sa ľudia nedočkali a havária bola vykresľovanie len ako incident. Keď sa nejaké informácie objavili, poukazovali hlavne na havárie jadrových elektrární vo svete. Lenže náhle si komunisti uvedomili, že nadmiera takýchto informácií môže zároveň vyvolať odpor k plánovanej výstavbe jadrových elektrární v ČSSR.
Neinformovaných Čechoslovákov sa aj napriek snahe propagandy zmocňovala panika a začali si informácie zisťovať inde. Prehlbovala sa tak nedôvera v mocenský aparát a ten uznal, že nutne musí informácie odtajniť. Už nešlo skrývať, že sa obávaný rádioaktívny mrak cez územie ČSSR skutočne prehnal. Od 30. apríla do 7. mája dokonca trikrát. Vyčkávacia taktika komunistov si v nasledujúcich rokoch vybrala svoju daň: pre ľudí to však bola zrada.
Takto to v Černobyle vyzerá teraz. Okolo reaktora rastie betónový sarkofág: