Už niekoľko potravinárskych firiem vypustilo zo svojich receptúr palmový olej. Prinútili ich k tomu nahnevaní zákazníci, ktorým vadí masívne vypaľovanie dažďových pralesov v Indonézii a vysádzanie palmových hájov na ich mieste.
Palmový olej, prezývaný aj lacný zabijak, sa v posledných 30 rokoch stal jedným z najpoužívanejších produktov rastlinnej výroby. Nachádza sa v polovici potravinárskych výrobkov: v margarínoch, čokoláde, sušienkach, majonéze, čipsoch či tyčinkách, ale aj v pečive. A tiež v krmive pre psov alebo v kozmetike.
Nebezpečenstvo skryté v palmovom oleji sa nazýva nasýtené mastné kyseliny. Zatiaľ čo v 100 gramoch repkového oleja ich je len okolo 7 gramov, v palmovom oleji je to až 49 gramov. A tak sa upchávajú cievy, čo môže viesť k infarktu alebo ku kôrnateniu tepien.
Spotreba na výrobu biopalív v Európe vzrástla o 365 percent
V skutočnosti však využívanie palmového oleja na výrobu margarínov, cukrárenských výrobkov alebo na fritovanie rastie len mierne. Za zvýšeným dopytom stojí predovšetkým jeho väčšie využitie pri výrobe bionafty.
"Okolo palmového oleja v potravinách je vyvolávaná hystéria - a to úplne zbytočne. Kozmetika a potraviny nie sú dôvodom odlesňovania, pretože spotreba rastie kvôli biopalivám," hovorí Jiří Brát, poradca českej Potravinárskej komory a odborník na oleje.
Podľa štatistík spoločnosti Statista sa v sezóne 2015/16 spotrebovalo na celom svete 64,6 milióna ton palmového oleja. Pred desiatimi rokmi to bolo len o niečo málo viac ako polovica.
Kde sa tento olej uplatňuje, nie je ľahké zistiť. Poslednú štúdiu na túto tému spracoval v roku 2013 Medzinárodný inštitút pre udržateľný rozvoj (IISD) so sídlom v Kanade, novšie štatistiky nie sú k dispozícii. Podľa IISD vzrástla spotreba palmového oleja v Európe medzi rokmi 2006 až 2012 na výrobu biopalív o neuveriteľných 365 percent.
Na výrobu elektriny a tepla sa palmového oleja spotrebovalo o 40 percent viac, zatiaľ čo v kozmetike a potravinárstve zaznamenali vedci nárast iba šesť percent. Dôvodom je predovšetkým štátna podpora bionafty a jej povinné primiešavanie do palív.
Investori budú tlačiť na vlády, aby ďalej podporovali biopalivá
Za väčšinu nárastu môžu krajiny ako Holandsko, Belgicko, Španielsko či Maďarsko. Česká republika využíva palmový olej v porovnaní s ostatnými štátmi skôr v menšej miere. Pre výrobu biopalív sa používa predovšetkým repka a vývoj nebol tak dramatický ako inde.
"V biopalivách sa palmový olej nepoužíva viac ako v potravinách, je to zatiaľ pol na pol," hovorí Christine Doležalová z think-tanku Glopolis. Aj v Česku sa však nezanedbateľne zmenila štruktúra dopytu. Kým pred desiatimi rokmi spotrebovali tuzemskí potravinári 22 tisíc ton palmového oleja, v roku 2013 to bolo 25 tisíc ton.
To je však zanedbateľný nárast v porovnaní s biopalivami. Využitie palmového oleja na ich výrobu narástlo z 12 na 23 tisíc ton. Na výrobu energie a vykurovanie sa palmový olej v Česku nevyužíva.
Európa od využívania takzvaných biopalív prvej generácie, teda takých, na ktorých výrobu sa využívajú potravinárske plodiny, pomaly upúšťa. Európsky parlament vlani schválil zníženie podielu biopalív prvej generácie v doprave pre rok 2020 z pôvodných desiatich na sedem percent.
Aj napriek tomu, že Európa pri využívaní biopalív šliape na brzdu, podľa skeptikov spracovanie palmového oleja do nafty ďalej porastie. V uplynulých rokoch vznikli na kontinente obrovské spracovateľské kapacity, ktoré dneska nejdú ani na pol plynu. Investori preto budú tlačiť na vlády, aby im podporu zachovali čo najdlhšie.
Podľa britského denníka Guardian napríklad orgány Európskej komisie niekoľko mesiacov tajili výsledky štúdie, ktorá preukazovala trikrát vyššie emisie u bionafty z palmového oleja ako u konvenčnej nafty.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
