Ako podnet pre údajný rozkol malo poslúžiť tvrdenie veľvyslanca Ruska v OSN Vitalija Čurkina, adresované sýrskemu diktátorovi, ktorý v jednom zo svojich najnovších výrokov avizoval cieľ znovudobytie celej Sýrie, píše vo svojom komentári pre Lidovky.cz politológ Emil Aslan.

Podľa Asada prípadné dosiahnutie prímeria ešte neznamená, že Damask prestane viesť boj proti "teroristom." Pripomeňme si, že Moskva iniciovala pred niekoľkými týždňami - a s kritickým súhlasom Asada - rokovania o prímerí v Sýrii, ktoré malo byť dosiahnuté k začiatku marca aj v spolupráci s USA a Medzinárodnej podpornej skupiny pre Sýriu. "Rusko sa do tej krízy vážne vložilo politicky, diplomaticky a teraz tiež vojensky. Preto by sme, samozrejme, boli radi, keby to Bašár Asad vzal na vedomie," vyhlásil Čurkin, ktorý dodal, že Asadov prejav "samozrejme nesúhlasí s diplomatickými snahami, ktoré Rusko vyvíja."

Je však rozkol medzi Moskvou a Damaskom reálny? Po prvé, bola to intervencia ruského letectva a podľa všetkého aj elitných pozemných oddielov na konci leta a septembra minulého roka, ktorá nielenže pomohla krvácajúcej armáde Asadom ubrániť strategicky významnú oblasť Latakia a Idlib na severozápade krajiny, ale dokonca sa dostať do protiofenzívy po celom obvode západného frontu a ohroziť pozície rebelov (nie Islamského štátu) v kľúčovom Aleppe. Damask v súčasnosti nemá prostriedky na to, aby sa pokúsil o ovládnutie celej Sýrie - ba čo viac, podľa dostupných indícií to ani nemá v pláne. Pozrime sa do jednotlivých oblastí Sýrie.

Užšia spolupráca so sýrskymi Kurdmi

Minuloročná rusko-turecká roztržka prinútila Moskvu k užšej spolupráci so sýrskymi Kurdmi, významnú lokálnu ozbrojenú formáciu čítajúcu okolo 50 000 mužov, ktorí kontrolujú rozsiahle oblasti na turecko-sýrskom pohraničí. V Moskve bolo zriadené poloformálne zastúpenie sýrskych Kurdov a podľa niektorých komentátorov už dochádza k vojenskej podpore sýrskych Kurdov zo strany Rusov.

Komentátori tiež tvrdia, že Moskva presvedčila Damask o potrebe kývnuť na vytvorenie kurdskej autonómie v severných oblastiach Sýrie. Tento ťah je vyvíjaný predovšetkým smerom k Turecku, ktoré má so sýrskymi Kurdmi značne vypäté vzťahy a ktoré tradične považuje perspektívne vytvorenie Kurdistanu za eminentnú bezpečnostnú hrozbu.

Rusko-kurdské, respektíve rusko-kurdsko-asadovské spojenectvo by mohlo viesť k tomu, že Ankara už nebude schopná do diania v severnej Sýrii zasahovať. V prípade intervencie do severnej Sýrie, ktorou sa Ankara viackrát vyhrážala najmä Kurdom, by čelila turecká armáda kombinácii technologicky vyspelej sýrskej protivzdušnej obrany, ruského letectva a kurdských pešmergov z YPG.

To by potom mohlo viesť k zjednoteniu severosyrských ankláv pod kurdskú kontrolou. Pred niekoľkými dňami pritom došlo k narušeniu kurdskej neutrality tým, že sa pešmergovia zúčastnili na aleppskom bojisku - podľa všetkého koordinovaného - útoku proti pozíciám rebelov na sever od Aleppu.

Je veľmi pochybné, že by sýrski Kurdi boli ochotní ísť do priameho stretu s rebelmi - a koordinovať svoje úsilie s Damaskom a Moskvou - bez toho, aby mali záruky zo strany oboch, že ním bude ponechaná kontrola nad touto oblasťou.

Asadova armáda nemá v úmysle tieto oblasti obsadiť, lebo sa chce vyhnúť stretu s novými ruskými chránencami a mocnou regionálnou silou, ktorej konfrontácia s rebelmi je v záujme Damasku, rovnako ako prípadne ovládnutie turecko-sýrskeho pohraničia, ktoré by bezpečne izolovalo miestných rebelov.

Menšie zlo

Napriek tvrdeniam, Damask nemá záujem o vojnu s IS, čomu nasvedčujú dlhoročné snahy Asadovej armády vyhnúť sa útokom proti jeho pozíciám. Existencia Islamského štátu bola efektívne využívaná režimom v Damasku pre kompromitovanie protirežimovej opozície ako takej v očiach svetovej verejnosti - poukázanie na to, že súčasná vláda v Damasku je menším zlom ako rozpínavý teokratický quasištát ohrozujúci polovicu zemegule.

Asad si navyše dobre uvedomuje to, že sýrska armáda, v súčasnej dobe čítajúca niečo vyše sto tisíc mužov, nie je schopná obsadiť rozsiahle a strategicky menej významné územia na východe krajiny, chránené približne rovnako početným protivníkom, obývané nepriateľskou populáciou, a bez významnejších predsunutých základní Damasku.

Okrem toho sa existencia Islamského štátu Damasku - aj jeho ruskému spojencovi - do istej miery hodí. Tým, ktorí by volali po zvrhnutí Asadovho režimu, môže byť vytknuté - a vyčítané - že sa snaží napomôcť expanzii Islamského štátu, oveľa nebezpečnejšej hrozbe než Asadov režim. Aj preto sa útoky ruského letectva, sýrskej armády, iránskych dobrovoľníkov a šiitských milícií z Libanonu a Iraku sústredili na strategicky významnejšiu západnú časť krajiny, kde sa usiluje Damask o konsolidáciu svojej kontroly.

Zastierací manéver spojencov

Ako možno teda chápať onen údajný rozkol medzi Moskvou a Damaskom? Pravdepodobne sa jedná o zastierací manéver spojencov, ktorý má oddialiť podpísanie prímeria. Kľúčové je pre spojencov obsadenie Aleppu, baštu rebelov, ktoré nasadí smrteľnú ranu protiasadovskej opozícii (mimo Islamského štátu) v západnej časti krajiny a po ktorom bude pre Damask a Moskvu oveľa ľahšou úlohou vysporiadať sa s izolovanými ohniskami v iných častiach krajiny. Obsadenie Aleppu ale nebude vzhľadom k prítomnosti veľkého množstva odhodlaných bojovníkov v meste ľahkou úlohou pre nie príliš početné Asadové vojská a jeho spojencov. Pravdepodobnejšie ako frontálny útok sa preto javí obkľúčenie mesta s cieľom ho vystaviť hladu a zbombardovať ho.

Kým tento postup môže pomôcť zachrániť životy útočníkov - preto ho Damask v minulých rokoch často využíval - môže tento postup trvať aj niekoľko mesiacov. Snaha Damasku a Moskvy simulovať vzájomnú nezhodu tak môže pomôcť oddialiť podpísanie prímeria na dobu, potrebnú pre obsadenie Aleppu s tým, že spojenci "vyhrajú čas" pred západnými a regionálnymi krajinami, počas ktorých budú Rusi usilovne "presviedčať" Asada o potrebe dohodnúť sa na prímerí . A západné krajiny budú viac inklinovať - ​​v mene dosiahnutia želaného prímeria a teda aj následnej mierovej dohody - k tomu, aby zatvárali oči nad flagrantným porušovaním medzinárodného humanitárneho práva v Sýrii rusko-sýrsko-šiitsku koalíciou.