Ako premiér malého štátu mnohokrát urovnával spory medzi svojimi veľkými susedmi, Nemeckom a Francúzskom. V roku 1996 pomohol nájsť kompromis v spore o hospodársku a menovú politiku Európskej únie medzi dvoma úhlavnými rivalmi – nemeckým kancelárom Helmutom Kohlom a francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom.
Teraz bude musieť bývalý luxemburský premiér Jean-Claude Juncker využiť svoje skúsenosti vyjednávača v riešení oveľa zložitejšieho problému. Ako nový predseda Európskej komisie bude hľadať kompromisy v rámci celej únie a bojovať s narastajúcimi extrémistickými náladami aj hrozbou odchodu Veľkej Británie.
Najdlhšie vládnuci premiér
Juncker, ktorý sa narodil v roku 1954, vyrastal v časoch, keď sa starý kontinent len pomaly spamätával z katastrof druhej svetovej vojny. Práve v tomto období sa do popredia dostávala otázka vzniku spoločného hospodárskeho celku.
Táto téma výrazne ovplyvnila pohľad Junckera, ktorý sa o politiku začal zaujímať už ako študent. Do luxemburskej poslaneckej snemovne sa dostal po tridsiatke a veľmi rýchlo získal miesto tunajšieho ministra financií. V roku 1995 sa stal premiérom krajiny a na čele kabinetu bol neuveriteľných 18 rokov. Stal sa tak najdlhšie vládnucim demokraticky zvoleným predsedom vlády na svete.
Unikátne prvenstvo narušil Junckerovi až škandál súvisiaci s tajnou službou, ktorý sa prevalil minulý rok. Vyšlo totži najavo, že spravodajcovia boli zapletení do priemyselnej špionáže a neoprávnene odpočúvali aj samotného premiéra. Ten vzápätí priznal, že nad nimi stratil kontrolu.
Škandál ho vyšiel draho. Zaplatil zaň odstúpením z postu premiéra aj prehrou v predčasných parlamentných voľbách. „Jeho domácu politickú kariéru môžeme považovať za úspešnú, hoci s trochu rozpačitým koncom,“ povedal pre HN Radovan Geist z portálu Euractiv.sk.
Pán eura
Juncker však svoju aktivitu nesústredil len na domácu politiku. Od roku 2004 stál na čele euroskupiny, ktorá má pod kontrolou euro aj menovú politiku eurozóny. Bol tak pri jej najdôležitejších rozhodnutiach a krokoch, od začiatkov spoločnej meny, rozširovania eurozóny až po krízové roky spojené s hrozbou finančného kolapsu Grécka.
Meno Junckera sa tak spája s mnohými prezývkami, ako architekt eura či dokonca Pán euro. Podľa odborníkov však jeho úsilie pôsobilo viac-menej diplomaticky. „Nevystupoval ako výrazný politický líder, skôr v úlohe mediátora a sprostredkovateľa kompromisov,“ dodáva Geist.
Vyčíta sa mu tiež napríklad to, že o problémoch v Grécku vedel už predtým, než naplno prepukli. Juncker to však obhajuje tým, že nechcel vystrašiť finančné trhy. Ani on pritom nevedel, ako najlepšie zasiahnuť.
V európskom parlamente Juncker zastupuje najväčšiu frakciu – Európsku ľudovú stranu, ktorá je za hlbšiu integráciu Európy. Ako novozvolený predseda Európskej komisie chce oživiť európske hospodárstvo a zabezpečiť tvorbu nových pracovných miest pre mladých. Do európskej ekonomiky preto v priebehu troch rokov plánuje naliať až 300 miliárd eur z verejných aj súkromných zdrojov. „Potrebujeme reindustrializáciu Európy,“ povedal včera Juncker europoslancom.