Hovorca Pentagonu John Kirby na Twitteri informoval, že Washington náletymi reagoval na útok sunnitských radikálov na kurdské jednotky brániace mesto Irbílu na severe Iraku. Američania majú v Irbílu konzulát, diplomatov a vojenských poradcov.
Letecké útoky proti radikálom len o niekoľko hodín skôr schválil americký prezident Barack Obama za predpokladu, že sunnitskí islamisti budú aj naďalej postupovať ku kurdskému stredisku Irbílu na severe Iraku.
Vo svojom štvrtkovom vyhlásení Obama zdôraznil, že nálety budú cielené na ozbrojencov a budú veľmi obmedzené. Uisťoval, že americkí vojaci sa do Iraku rozhodne nevrátia.
Server businessinsider.com s odvolaním na Kirbyho vyhlásenie k novinárov informoval o tom, že útoky proti radikálom
z Islamského štátu vykonali dve lietadlá typu F-18. Neďaleko kurdského strediska Irbílu zhodili na delostrelecké batérie ozbrojencov z Islamského štátu laserovo navádzané štvrťtonové bomby.
"Ako prezident jasne povedal, armáda Spojených štátov bude pokračovať v priamych akciách proti islamistom, ak budú ohrozovať naše jednotky a zariadenia," vyhlásil hovorca Pentagonu k leteckým úderom.
Obama o schválení vzdušných útokov proti islamistom informoval až po tom, čo tri americké vojenské nákladné lietadlá v sprievode stíhačiek zhodili irackým utečencom zhruba 20 tisíc litrov pitnej vody a osem tisíc potravinových dávok. Zásoby boli zhodené v horách pri meste Sindžár, kde prežíva asi 40-tisíc členov náboženskej sekty Jezidov.
Práve ochranou civilistov šéf Bieleho domu vo svojom prejave obhajoval schválenie leteckých úderov v Iraku. Spojené štáty podľa jeho slov nemôžu zasahovať pri každej kríze vo svete, ale ani nemôžu zatvárať oči v situácii, kedy sa nevinní ľudia môžu stať obeťami násilia veľkého rozsahu.
Sunnitskí radikáli od júna postupujú severom Iraku a ovládajú tiež veľké oblasti v západoirackej provincii Anbar. V časti Sýrie, kde sa angažujú v bojoch proti režimu tamojšieho prezidenta Bašára Asada, a Iraku vyhlásili kalifát. Podľa OSN pred ofenzívou islamistov utieklo zo svojich domovov približne dvestotisíc ľudí.
Americké jednotky sa v Iraku pohybovali dlhých osem rokov. Do krajiny vtrhli spolu so svojimi spojencami v roku 2003 s poukazom na vlastníctvo zbraní hromadného ničenia režimom vtedajšieho vodcu Saddáma Husajna. Existencia týchto zbraní však nebola nikdy dokázaná. Poslední americkí vojaci sa z Iraku stiahli koncom roka 2011 Od pádu Husajnovho režimu sa krajina zmieta v chaose.
zdroj: idnes.cz