Lídri EÚ budú musieť prerokovať požiadavky britského premiéra Davida Camerona týkajúce sa prehodnotenia členstva Spojeného kráľovstva v EÚ neskôr, ako očakávali - možno až začiatkom roku 2016. V stredu to naznačili nemenovaní európski diplomati.
Cameron dnes večer vystúpi na summite EÚ, avšak vzťahy medzi Bruselom a Londýnom pracovnou témou dnešných rokovaní premiérov a prezidentov EÚ nie sú.
Cameronove ciele
Cameron, ktorý bol po víťazstve konzervatívcov v májových parlamentných voľbách opätovne zvolený za predsedu britskej vlády, sľúbil, že do konca roka 2017 usporiada referendum o udržaní sa Veľkej Británie v EÚ. Za týmto účelom už britský premiér rozbehol kampaň za "reformy" európskej dvadsaťosmičky, pričom domácim voličom doposiaľ sľúbil najmä skresanie výhod, ktoré majú európski prisťahovalci žijúci v Británii.
Lídri EÚ sa na júnovom summite dohodli, že sa k otázkam prehodnocovania vzťahov medzi EÚ a Britániou vrátia na decembrovom zasadnutí Európskej rady.
To však podľa nemenovaných diplomatov z prostredia EÚ ešte nemusí platiť. Očakávaná je "veľká debata" s Cameronom, keďže britská strana zatiaľ nepredložila žiadne konkrétne návrhy o úprave vzťahov s úniou. Návrhy v tomto smere musí Cameronov kabinet predložiť Bruselu najneskôr začiatkom novembra, aby tak ostatné členské štáty mali dosť času na ich analýzu do summitu EÚ, ktorý sa bude konať 17.-18. decembra.
Dnes večer by však 28 lídrov členských štátov EÚ malo zhodnotiť technické rokovania medzi Londýnom a Bruselom, ktoré začali v júni. Britská strana by teraz mala tieto rokovania posunúť na vyššiu politickú úroveň, Cameron však doposiaľ neprezradil detaily požiadaviek, ktoré chce presadiť.
Brusel musí urobiť reformy
Známy je ale jeho postoj, že Londýn vyžaduje reformy vzťahov s Bruselom, ak má jeho krajina zostať súčasťou EÚ. Británia by si podľa Camerona mohla zachovať členstvo v únii, len ak Brusel prikročí k niektorým dôležitým reformám, ktoré si však vyžadujú zmeny zakladajúcich zmlúv o EÚ. Tieto reformy by sa mali týkať najmä oblasti poskytovania sociálnych dávok pre prisťahovalcov z ostatných krajín EÚ, ktoré chce jeho vláda znížiť.
Cameron by rovnako chcel, aby Británia mala zaručené právo povedať "nie" väčšej politickej integrácii členských štátov (federalizácia). Rád by presadil aj niektoré ústupky v oblasti hospodárskej konkurencieschopnosti, kde mu prekážajú smernice vydávané Bruselom. Žiada tiež väčšiu ochranu pre krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny.
Britský premiér si zároveň neželá, aby deväť krajín stojacich mimo 19-člennej eurozóny trpelo rozhodnutiami vo finančnej oblasti, ktoré prijímajú krajiny platiace eurom. Za Cameronovou túžbou po "mnohomonetárnej" únii, kde neplatí iba jedna spoločná mena, sa však podľa kritikov jeho politiky skrýva snaha ochrániť londýnske finančné centrum (City).
Cameron sa ešte pred začatím dnešného summitu EÚ stretne s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom. Šéf exekutívy EÚ pritom v stredu priznal, že "nedošlo k veľkému pokroku", čo sa týka debát o prehodnocovaní vzťahov na linke Brusel - Londýn.
"Na tango treba dvoch. Ja nie som veľký tanečník, ale poznám aspoň pravidlá," odkázal Juncker na adresu Londýna a spresnil, že teraz je už na britskej strane, aby "tancovala".
Ak by sa lídri EÚ z časových dôvodov nestihli pripraviť na "veľkú debatu" o Británii a jej postavení v únii na decembrovom summite, najbližším možným termínom bude zasadnutie Európskej rady koncom marca 2016.